Po dlhšom čase sa mi konečne podarilo nájsť si čas na napísanie článku o našom výlete do Prahy na Český pohár v Trail-O. Predchádzala tomu ťažká cesta, pretože pôvodne som ešte na začiatku roku nemal ani poriadnu predstavu čo to ten Trail-O je. Ale môj brat Janko sa ho rozhodol spopularizovať a ako najbližšia rodina som mal smolu a už som sa v tom viezol.
Trail-O v preklade znamená orientačný beh absolvovaný po cestách, ale mne by skôr vyhovoval názov presná orientácia alebo orientačná teória. Ide totiž o presné určenie kontrolného stanovištia na základe mapy (pochopenia mapára), popisov a hlavne ako to myslel staviteľ trate. Je to trochu subjektívne a zo začiatku som mal z toho dosť veľké nervy. Postupne sa to však každým pretekom zlepšovalo a začal som to mať celkom rád. Najdôležitejšie je si uvedomiť rozdiely medzi normálnym orientačným behom (naozaj detailne si naštudovať pravidlá a vzorové situácie) a zachovať si rozvahu. Tu naozaj nejde o rýchlosť (okrem časových kontrol a Temp-O) a veľakrát som neuhádol kontrolu, pretože som bol príliš rýchly alebo som si svoj dohad neoveril. Navyše tu vstupuje do rozhodovania naše obľúbené slovo „Malomyseľnosť“ :-), keď už Vám to tak lezie na nervy, že príde k zatmeniu mozgu. Ale dosť bolo poézie a asi to najlepšie vysvetlím na konkrétnych príkladoch.
Tak sme v sobotu ráno vyrazili pre brata na Záhorie a potom po našej obľúbenej trasľavej betónovej diaľnici smer Praha. Tu sa konali tri preteky v Českom pohári JAROZVĚST 2014. Po pár hodinách sme dorazili do blízkosti Strahova na prvý pretek – klasickú trať. Dĺžka 2600 m, prevýšenie 80 m sľubovalo krátku prechádzku, ale nakoniec som tam strávil 106 minút. Na priloženom linku v spodnej časti nájdete mapy a výsledné riešenia, aby ste vedeli o čom rozprávam. Najprv som trochu hľadal štart, pretože všetci vedeli ako sa ide na Petřín (asi 200m) len my Slováci sme boli bez značenia stratení.
Prvá kontrola bola vcelku jednoduchá. Síce som najprv chytil paniku ako zistím ako vysoko to v tom údolí má byť kontrola umiestená, ale riešenie bolo jednoduché. Bolo treba zistiť, že kontrola sa nachádza v polovici zakázaného priestoru (za kontrolou) a tým mimo presného miesta – jasné Zero – Z.
Druhá kontrola bola na dlho. Skúšal som rôzne zámerné línie a stále mi to vychádzalo vľavo od lampiónu A (kontroly nemajú označenie, ale ten úplne vľavo je A a potom postupne podľa abecedy), alebo na A. Nechcelo sa mi veriť, že to bude znova Z a tak dávam A. Nakoniec kontrolu zrušili, lebo to nebolo jasné.
Trojka bola nádherná. Základom bolo pochopenie mapára. Tú 20cm medzeru v kameni nemapoval a potom to už bolo jasné C.
Na štvorke som začal naplno aplikovať svoj zlozvyk. Veľmi ďaleké zámerné línie na objekty za kontrolou. To nikto takto neriešil (ani mapár :-() – prvý mínusový bod. Kontrola bola dosť na hrane, ale nikto nepodal protest :-).
Na päťke znova riešim zámerné línie. Našťastie mi nesedia a spomínam si na nejaké pravidlo z anglických pravidiel – okraj húštiny, pokiaľ nie je väčší ako dva metre, treba riešiť tam kde končí vetva kríka. Správne – brácho sa nachytal J.
Šestka je úplne jemná maparinka. Treba odpočítať všetky kamene, vyradiť tie ktoré v mape nie sú, čo je generalizované a môžem ísť so správnou odpoveďou ďalej.
Na sedmičke bolo treba preniesť výšku zo skalnej veže do terénu. Ako správny lenivec, ktorý nevládze behať je udržanie rovnakej výšky pre mňa nevyhnutnosťou.
Osmička je zasa o mapovaní. Akoby som pôdorys tej skaly nakreslil ja a čo treba generalizovať. Začína sa mi to páčiť.
Síce mi na devine chýba jeden polkruh z mapy v teréne, ale to asi predsa neriešime. Kontrola vyzerá byť v strede a preto riešim len výšku. Idem sa na kontrolu pozrieť zboku a samého ma prekvapili, ktorá kontrola je v strede. Už si len zapamätať, ktorá to bola. Nakoniec bola zrušená, lebo nebola úplne presne v strede (Asi o meter. To treba aj krokovať ako pri mapovaní ?).
Desiata je Zero. Vidieť to aj odhadom. Ešte to skontrolujem z boku a idem ďalej.
Tak tu na jedenástke som strávil mladosť. Popis je plot severovýchodná strana. To si robia srandu ? Plot má tak 100 metrov aj mám určiť kde to je ? Niektorý počítajú stĺpiky a odhadujú stred. Vedľa je 10m skala, ale skúste uhádnuť ktorá z tých troch vrstevníc to je. Vraciam sa po celej ceste až na štart (na tú cestu odkiaľ sa to dalo zistiť je zakázaný vstup) a márne sa na tú diaľku snažím niečo zistiť. Síce som si zapamätal nejaký strom, ale dávam vedľajšiu kontrolu. Druhý mínusový bod.
Tak kontroly ako 12 nemám príliš v obľube. Pomocou plotov za chrbtom predlžujem zámerné línie a mám správnu odpoveď. Brácho sa spoľahol len na jednu líniu. Síce ju zameral správne, ale v mape nebol malý uhol medzi plotom a budovou viditeľný a tak som zatiaľ pred ním.
Začína u mňa malomyseľnosť. Predieram sa davom turistov a miesto aby som si užíval Prahu tu riešim nejaké sprostosti ako je malé údolie. Zámerná línia mi ukazuje mimo ale nechce sa mi veriť, že to bude Z. Najbližšie je kontrola A a je tu ďalší mínusový bod. Oni riešili len vrstevnicu. Ako staviteľ by som takú kontrolu nepostavil, alebo by som to trochu premapovalL.
Štrnástka je ľahká. Treba len zistiť, že kontrola je na inom kameni.
A je tu hotové geometrické cvičenie. Premeriavam najprv zospodu – jasný favorit pre premeraní zvrchu mizne. Tak kontrolujem, premeriavam, premeriavam a kontrolujem. Mňa to tak nebaví. Nakoniec sa dopracúvam k správnemu riešeniu.
Na šestnástke trochu ožívam. Síce tu v mape chýbajú nejaké veci ale treba len nájsť ten správny nos na kôpke.
Na sedemnástke prichádza zatmenie. Hlavne, že som bratovi v aute vysvetľoval, že medzi dvoma objektmi sa berie vždy to najbližšie miesto a ja vyberiem stred živého plota a ešte to komplikovane zameriavam.
Tak osemnástku a devätnástku mám zle, ale osobne by som ich zrušil. Zase som to zameriaval až na druhý koniec mapy a vraj to bolo treba na siedmy strom. A devätnástka mala ten strom za kontrolu zle zmapovaný, navyše tam nesedel popis. Učíme sa, ale tieto tri kontroly za sebou a spolu šesť zlých kontrol ma posúvajú dozadu.
Dvadsiatku len treba troch premerať na stromy za živým plotom, prípadne múr.
Ešte časové kontroly, kde podávam polovičný výkon a nakoniec je to celkové 14. miesto. Janko je o jednu kontrolu lepší a je deviaty.
Večer sa konečne venujem svojej polovičke a po prehliadke končíme na Václaváku v nejakej talianskej reštaurácie, kde celý čas Jankovi nadávam do čoho ma to namočil, a že radšej začnem robiť iný šport 🙂
Nakoniec som sa z toho vyspal a ideme do obory Hvezda na druhú klasiku. Trochu mešká štart, lebo nestihli rozniesť všetky kontroly, tak aspoň zisťujeme ako to vlastne v tom Trail-O funguje.
Dnes nie je mapa podľa ISSOM ale len ISOM a trochu je to viac šité na nás.
Znova začíname Zetkom. Bolo to vlastne ľahké. Vylúčil som B pomernou vzdialenosťou a A bolo naľavo od chodníka.
Na druhú kontrolu najprv vbehnem na zakázanú cestu kým si uvedomím inú hrúbku čiar a musím sa vracať. Potom sa treba len ísť z boku pozrieť kde je stred, potom kam siaha jedna aj druhá húština a máte ich požadovaný stred.
Trojka a štvorka boli zrušené kvôli vymeneným zameriavacím kontrolám. Na trojku tak vznikala paralaxa (iné poradie kontrol pri rôznych uhloch). Ja som bral za záväzný smer v poslednom stĺpci a nie kde bol umiestnený stojan na razenie. Kontrolu som síce uhádol, ale otázne čo je podľa pravidiel záväznejšie a či by to bolo aj správne. Škoda, že zrušili aj tú štvorku. Ak by sa rátala boli by sme s bratom na stupňoch víťazov.
Päťka bola dosť ťažká a na tú vzdialenosť sa nedala dobre uhádnuť ktorý zráz to vlastne je a ja som ju ani neuhádol 🙂 a ani neviem ako sa mala riešiť. Po pretekoch ešte vraj riešili nejaký protest – bola však správne postavená. Ale na dlhé nasledujúce obdobie to bola moja jediná chyba.
Šestka a sedmička boli chuťovky na dlhú vzdialenosť, kde sa bolo treba premapovať podľa okolitých objektov. Tu som mal asi dosť veľkú výhodu zo svojou výškou. Cez okraj toho svahu som videl oveľa lepšie ako iní.
Osmička bol chyták na neexistujúcu plošinku a starý strom, ktorý vyzeral ako vývrat. Stačilo zistiť posunutie a išli sme po dlhšej chvíľke ďalej. Deviata kontrola bola na iných objektoch – Z. A dosť som sa zapotil kým som to zistil.
Nasledujúce štyri kontroly boli takzvané A-Z, kde treba len zistiť či je kontrola na správnom mieste. To bolo pre mňa dosť jednoduché. Našiel som miesto, kde by som podľa mapy dal kontrolu a len som preveril či je tam lampión – Z-Z-A-A. Na trinástke nebolo treba zabudnúť na fakt, že bez upresňujúceho popisu kôpka znamená stred a nie najvyšší bod. Tu to paradoxne znamenalo sedlo medzi dvoma malými kôpkami. Ak by bol popis sedlo, bol by to najnižší bod medzi kôpkami.
Ďalšie dve kontroly tvorili cluster (spojené dokopy). Štrnástku zrušili, pretože vraj bola trochu ďalej od výrazného stromu – čo mi po včerajšku pripadalo trochu zvláštne. Zvrchu mi to vzdialenostne sedelo a hravo som vylúčil A, ktorá síce ešte bola v akejsi zostatkovej ryhe, ale už nie podľa mapy. Janko to vraj krokoval aj od stromu a tiež mu to sedelo. Pätnástka bola ďaleko, ale dalo sa k nej virtuálne dopracovať.
Šestnástku so porovnával voči styku ciest, ale finálne som tŕpol, či sa tu nebudú hrať o metre, lebo sa mi zdala jemne bokom.
Sedemnástku riešili komplikovane voči zrázu, ktorý mal trochu iný tvar. Ja som sa vrátil späť a ľahko som okom sledoval vrstevnicu až po kontrolu. Preto som nepochopil jej zrušenie.
Ďalšia bola zasa o výške a vzdialenostiach voči trom kôpkam.
Potom prišli štyri chytáky a nulové odpovede. Prvá kvôli umiestneniu na kameň miesto malého zrázu (snažili sa, aby sme riešili kde je umiestnená kontrola pre zráz bez popisu – v strede a päta), ale pre mňa to bolo jasne mimo. Druhá bola posunutá ďalej čo sa dalo zistiť z pohľadu zdola po okraji húštiny. Na tretej sme zhodne s bratom havarovali. Ja som si odkrokoval vzdialenosť medzi vývratmi, vydelil dvoma a šťastný ako blcha vybral kontrolu presne v strede. Že bola mimo osi a mala byť na opačnej strane cesty ma nenapadlo. Štvrtá kontrola bola o 50m ďalej na nemapovaných priehlbniach.
Finálne to znamenalo 5. (Janko – mal lepší čas na časovej kontrole) a 6. (ja) miesto na základe časov na časovej kontrole, kde nám na medailu chýbala len jedna správna kontrola. Dnes sa mi to páčilo oveľa viac. Jednak sa to viac podobalo normálnemu orienťáku a boli sme navyše bližšie k úspechu :-).
Nasledoval ďalší obed v ďalšej talianskej reštaurácii. Táto bola neporovnateľne lepšia – vynikajúca a keby som si pamätal jej názov, aj by som ju odporučil ďalej.
Štart Temp-O sa dosť predlžoval, ale ako zahraničných pretekárov nás nechali štartovať na začiatku, aby sme mohli ísť domov. Pri Tempe ide o to uhádnuť čo najrýchlejšie čo najviac správnych kontrol. Ak neuhádnete dostávate časovú penalizáciu 30 sekúnd. Priznám sa, že pod stresom pracujem lepšie a tak mi táto disciplína dosť vyhovovala. Trochu mám len problém s natočením mapy a určovaním svetových strán. Mapu dostanete natočenú tak ako si sadnete a niekedy Vás to dosť pletie. Tu bolo 6 zhlukov (konečne som preložil čo je cluster :-)) po 4 kontrolách. Začal som trochu nešťastne (dve chyby na prvých dvoch kontrolách) kým som si uvedomil svetové strany, a že nemôžem vidieť pätu kôpky, ktorá je na druhej strane. Chvíľu som sekal dobrotu, kým ma na 7k nedobehli svetové strany a na 8k som dlho hľadal roh spevnenej plochy voči, ktorej by som porovnal ten polootvorený priestor. Že to boli tie lavičky ma napadlo, až keď som dostal mapu s výsledkami.
Desiatku som síce uhádol, ale pri opätovnom rátaní písmen ktoré treba nahlas povedať som narátal o jedno menej. Nakoniec som neuhádol ešte pätnástu. Ale to už bola drsná kontrola, kde sa hrali na metre a uhádli ju iba dvaja ľudia. Na výsledky sme už nečakali, ale doma nás príjemne prekvapilo, že daný výkon stačil na tretie miesto. Veľmi tu bola dôležitá aj rýchlosť. Na prvé miesto stačilo uhádnuť o jednu kontrolu menej, ale pekelne krátky čas (v súčte 312 sekúnd). Naopak na druhé miesto bolo treba uhádnuť o jednu viac ako som dosiahol. Ale 4 sekundy (424 voči 420) aj tak nemrzia – stále sa predsa učíme.
Hanbu sme si v Čechách snáď neurobili a zistili sme, že aj na tento druh športu treba dosť trénovať a zbierať skúsenosti. Tešíme sa preto na Vás na našich pretekoch na CESOM-e, kde Vám radi odovzdáme naše skúsenosti.
Dušan