Príliš sa mi do písania tejto analýzy nechcelo. Predsa len som sa najprv musel odosobniť od všetkých tých emócii a na to musela prejsť aj nejaká doba. Disciplína Pre0 je na Majstrovstvách Sveta dosť rozťahaná a tento rok sa konala aj v geograficky dosť rozdielnych lokalitách. Pozostáva z dvoch samostatných tratí, ktorá sa každá koná v iný deň a pred každou z nich bol aj model. Reálne to znamenalo štyri úmorné dni cestovania a čakania na štart nie vždy v najlepšom počasí. Ak k tomu prirátam oficiálne mítingy tak sme cestovaním strávili 2 až 6 hodín denne po horských cestičkách podobných húsenkovej dráhe.
V presnej orientácii sú momentálne najviac rozšírené dva trendy stavania tratí. Prvý (ja ho volám severský) je viac zameraný na klasický orieňťák a hlavným zmyslom je domapovať sa k reálnemu miestu kontroly. Druhý je viac (ja ho volám trailový) zameraný na technickú stránku PreO a prevládajú problémy postavené na logike, geometrii a rôznych špecifických technikách ako sa dopracovať k výsledku. Samozrejme najčastejšie sa obidva smery v nejakom pomere prelínajú. Podľa neoverených zákulisných informácií boli v talianskej federácii dve rozdielne skupiny a prvá časť MS v PreO bola zameraná dosť seversky a druhá časť naopak dosť trailovo. To sme však v danom čase nevedeli a trochu nám to komplikovalo život pre nedostatok skúseností.
Model 1
Prvý model sa uskutočnil v okolí pevnosti Forte Verle z prvej svetovej vojny. Na vlastnej koži zisťujeme, že reprezentačné overaly nie sú stavané na hustý trvalý dážď a premokáme do poslednej nitky. Našťastie model je relatívne krátky. Ide hlavne o stupeň generalizácie a rozoznanie čo mapár v peknom horskom teréne ešte mapoval a čo už nie. Pri porovnávaní s Jankom zisťujeme, že máme jednu rovnakú chybu na 5k., kde sa riešilo umiestnenie lampiónu na nose. Bohužiaľ sa objavuje známy problém každých MS a to že model trochu pokrivkáva voči ostrým pretekom. Rozprávali sme sa s viacerými pretekármi a rozchádzali sa názory ako danú kontrolu správne riešiť. Predpokladám, že by v pretekoch na ňu určite niekto podal protest. Janko sa nechal nachytať na 3k. kde reálny objekt bol oveľa nižšie a nebol viditeľný. Ja sa ako obvykle trápim s koncom pretekov. Na mňa je PreO príliš statické a po určitom čase sa začnem nudiť a potom to nehorázne flákam. Poslednú 10k. si už nejdem zboku overiť a tak to aj dopadá. Pri modeli to príliš nebolí. 🙂
PreO 1
Prvý preteky sa konajú v Millegrobbe. Už pred štartom vieme, že sa ruší kvôli zvážaniu dreva posledná tretia časť. Bude to teda veľmi tesné. Ja štartujem vpredu a nemusím dlho čakať na svoj štart.
V prvej časti bolo najdôležitejšie riešiť prácu s časom. Bola tu aj veľká úspešnosť (91-100%).
Rozhodovalo sa až v druhej časti kde obťažnosť problémov výrazne stúpla a dosť veľa pretekárov sa dostalo pod časový stres.
Limit bol síce relatívne veľký (75 minút), ale nakoniec ho veľa pretekárov prekročilo. Ja som pre istotu v druhej časti medzi kontrolami občas aj behal, ale to pre mňa malo skôr efekt zahnania nudy ako reálnu úsporu času.
1: Opticky veľmi nepríjemná kontrola, kde bolo nutné odhadnúť správnu výšku umiestnenia lampiónu na malom potôčiku. Vedeli sme že mapa bola mapovaná podľa laser scaningu a preto som očakával vysokú presnosť. Za normálnych okolností robiť ďaleké zámerné línie voči objektom ďaleko za kontrolou nie je veľmi múdra cesta, ale v tomto prípade mi to prišlo ako najjednoduchšie riešenie. Navyše hneď využívam svoju výšku keď robím zámernú líniu cez hrebeň od malého údolia s priehlbňou pri ceste, ktorú nikto iný nemal šancu zamerať.
2: Riešenie som mal nájdene hneď, len tu dosť času trávim kontrolou, čo je kôpka a čo hrebienok. Situáciu trochu komplikoval fakt, že jeden hrebienok bol trochu skrytý.
3: Išlo o pochopenie generalizácie terénu. Bolo tu veľmi malých jám – jedna z nich bola zmapovaná ako priehlbeň a jedna ako údolie pomocnou vrstevnicou. Pre mňa mapára to nebolo komplikované, ale pre istotu si to smerovo a výškovo kontrolujem voči okoliu.
4: V teréne je zas veľa malých nemapovaných objektov. Ale najľahšia cesta k riešeniu vedie porovnaním situácie voči malým zrázom vpravo od hľadanej húštiny.
5: Veľmi pekná kontrola. Domapoval som sa k správnemu hrebienku a lampión nikde a teda jasné Zero. Ešte kontrola vzdialenosťou od cesty a k stromom vo svetle zelenom lesíku vľavo a vpravo.
6: Lampión vidím na nezmyselnom mieste, ale dávam si tú námahu kým nenájdem v húštine schovaný zráz na ktorom mal byť lampión.
Ešte dobehnem pípnuť si prvý cieľ a pomaly sa presúvam na štart druhej časti.
7: Našiel som obidve lúčky vľavo od cesty podľa výrazného stromu a lampióny sú našťastie dosť ďaleko od predpokladaného miesta – jasné Zero.
8: Prvá z ťažkých kontrol kde chybuje skoro 40% pretekárov. Mne až taká ťažká neprišla. Riešeniu dosť napomáhalo identifikovanie malého stromčeku (zelená bodka). Potom už len bolo treba vylúčiť možnosť potencionálnej odpovede Zero.
9: Oddychová kontrola pred najťažšou časťou. Správny kameň pri múriku bol dostatočne výrazný oproti tomu kde bol umiestnený lampión.
10: Táto kontrola bola po proteste zrušená. Mne na protest neprišla, ale jej hlavný problém bol v tom že kameň mal hraničnú veľkosť (aspoň od cesty vyzeral na výšku menší ako 1m) a pri kontrole podľa smerových línií sedeli len 4 z 5 (čo by sme za to dali pri iných pretekoch). Ja som tu nejakú dobu strávil, ale nakoniec som dal správnu odpoveď. Našiel som všetky okolité kamene a mne 4 z 5 línií na rozhodnutie stačili.
11: Konečne nejaká drsná záležitosť (dvojtretinová úspešnosť). Kameňov toľko, že sa ani nedali porátať. V mape len tie úplne najväčšie balvany. Situáciu komplikovala viditeľnosť len z jednej strany. Nakoniec to bolo o odhade vzdialeností. Lampióny sú príliš ďaleko a preto dávam Zero.
12: Na tejto kontrole sa rozhodovali preteky. Iba polovica pretekárov odpovedala správne. Spätne musím uznať, že som mal pri rozhodovaní aj trocha šťastia. Pri príchode ma ovláda moja únava a už to chcem mať za sebou. Vychádza mi to na jasné Zero. Na hodinkách mi zostáva skoro polhodina rezervy (už si to presne nepamätám) ale v poslednej chvíli si hovorím: sú to predsa Majstrovstvá Sveta tak to neflákaj. Nakoniec tu myslím strávim ďalších 20 minút a z jasného Zera je nejasné A-B. Je to divoký svah posiaty kameňmi a zlou viditeľnosťou. Správne identifikujem spodné kamene a zrázy. A nakoniec aj približné miesto kontroly. Bohužiaľ v teréne sa všetko dokopy zlieva a nie je možné dobre identifikovať na ktorom zráze sa nachádza lampión Alfa. Nakoniec sa rozhodujem podľa poučky, že v prípade popisu hore musí byť lampión v strede zrázu. A pre ňu je jediné možné riešenie najvýchodnejší zlom západného zrázu. Dávam Bravo a to je správne riešenie.
TC: Na časové kontroly sa prechádza priamo pevnosťou z prvej svetovej vojny. Samotné kontroly sú už mimo nej v plochej časti strmého svahu. Prvá kontrola je najbližšia kôpka (Charlie), nasleduje hrebienok na ktorom sú dva lampióny. Vyberám si ten nižšie – vľavo (Bravo), ale správna odpoveď bol ten lampión vyššie – vpravo (Delta). Z prvej osmičky nedal správnu odpoveď nikto.
Musím sa ešte presunúť do karantény kde mám možnosť pokecať si s veľkým množstvom pretekárov a prebrať si kto sa ako dopracoval k výsledku. Zatiaľ mám s toho dobrý pocit. Konečne začínajú zverejňovať výsledky a prakticky neustále oscilujem medzi prvým a druhým miestom, podľa toho ako každému predo mnou strhávajú body za prekročenie limitu. Blíži sa koniec a ja som stále prvý. Bohužiaľ niekto podáva protest na 10 kontrolu a čakanie sa predlžuje. V tomto čase dostávame s Jankom veľmi nepríjemnú správu. Naša babka nám práve zomrela. Janko si poplakal hneď, ja som to vydržal o chvíľu dlhšie. Vyzeralo to tak, že sme plakali od šťastia z našich výsledkov, ale opak bol pravdou. Ešte sme nasledujúce dni riešili odchod domov, ale nakoniec zostávame.
Po uznaní protestu a vydaní oficiálnych výsledkov som klesol na druhé miesto s 1 sekundovou stratou a Janko je s jednou chybou na 25 mieste.
Model 2
Pri modely na druhé preteky zažívame opätovné rozpaky na kvalitu stavby tratí. Hneď prvé dve kontroly rozpútavajú búrku názorov čo tým staviteľ myslel a ako to bude pri ostrých pretekoch. Ale aspoň je konečne pekné počasie a užívame si objavenie Slovenska na mape presnej orientácie.
PreO 2
Prvý preteky sa konajú v Compomuletto. Aréna sa čiastočne prekrýva s finále midle v klasickom orientačnom behu, ale reálne z toho veľa nemáme. Na to, že je júl tak vidíme ráno aj biely poprašok snehu a musím si obliecť tri vrstvy aby som prežil celý deň. Keďže druhý deň sa štartuje v obrátenom poradí čaká ma veľmi dlhé čakanie a vôbec mi to nepridalo na pohode. Už dávno som nebol uprostred takej veľkej pozornosti a musím sebakriticky priznať že som to psychicky neuniesol. Hlavne začiatok trate som sa neskutočne trápil a koniec úplne odflákal. Ale poďme pekne poporiadku.
TC: Prvé dve časové kontroly boli hneď na začiatku a hneď po štarte musím čakať v rade. Už na časových kontrolách sa prejavuje viac trailový štýl stavby tratí a nečakám na prvej časovej kontrole popis medzi kameňmi. Dávam tesne vedľa (miesto Charlie -> Delta). Druhú kontrolu hrebienok odvážne dávam druhý krát odpoveď Delta (správne).
1: Zmeť hustníkov a kameňov, ale dá sa postupne domapovať k tomu správnemu. Je tu však veľmi zlá viditeľnosť a musím si nájsť to správne miesto.
3: Prichádza prvá chyba z nepozornosti. Nemám rád kontroly pri ktorých sa určuje stred medzi objektami. Predĺženie osi medzi objektami vychádza až niekde k deviatej kontrole. A očakávam, že to nemôže byť odtiaľ viditeľné. Pod dojmom zo včerajšieho modelu kde to neriešili nikam nejdem a hľadám len lampión, ktorý je najbližšie k stredu. Zbytočne, bolo to jasné Zero. Tu sa rozhodovali preteky. Len 12 pretekárov dalo správnu odpoveď.
4: Podobný problém ako na prvej kontrole. Najväčší problémom bolo nájdenie vhodnej medzery medzi stromami odkiaľ by bolo vidno na lampióny.
5: Ďalšia zbytočná chyba. Tentokrát skôr z nedostatku skúseností. Lampión som našiel na približne správnom mieste, ale tentokrát sa hrali na metre. Bol tesne vedľa a zmyslom riešenia nenájdenie jamy. Lampión nie je na okraji jamy – tak je nesprávne. Respektíve – žiadnu jamu si nenašiel a nevidel – tak je nesprávne. A zas sa tu rozhodovali preteky – len 49% úspešnosť.
2: Hrebienok až také ťažké identifikovať nie je, ale hlavný zmysel je v nájdení správnej výšky umiestnenia lampiónu. Najjednoduchšie by to bolo preniesť vrstevnicu pomocou hladiny vo fľaške s vodou, ale neviem či by sa to nedalo kvalifikovať ako technická pomoc. Stále som pod drobnohľadom a radšej nič neriskujem. Nakoniec riešim problém odhadom stredu medzi dvoma húštinkami a virtuálnym vytvorením vrstevnice.
6: Ide o geometrické cvičenie. Vytvorenie si množstva zámerných línií cez rôzne objekty. Kameň – hustník, stromček – hustník, hustník – kamene, atď.
7: Moje obľúbené diaľkové kontroly. Podľa okolitých závrtov a hrebienka sa dostávam k správnemu riešeniu.
8: Najjednoduchšie bolo prenesenie výšky od konca zrázu naľavo od kontroly.
9: Také nepekné (35% správnych odpovedí) trailové Zero. V kontexte predošlých dní som si nechcel pripustiť, že Zero bude len posunutím lampiónu o dva metre. S odstupom doby a množstva absolvovaných pretekov by ma už varoval fakt, že tie dva lampióny boli tak blízko seba – takto to išlo do stratena.
TC: Chvíľka oddychu. Nič nekomplikujem a identifikujem správny hrebienok – Alfa.
10: Za iných okolností ťažká kontrola, ale výrazný strom a a malé stromčeky dosť napovedali riešenie.
11: Nájsť správny kameň pri plote nebolo ťažké. Lampión tu nie je – Zero.
12: Veľmi pekná estetická kontrola, ale identifikovať správne stromčeky nerobilo skoro nikomu problém. Lampión pri nich nebol – Zero.
13: Jasná kontrola medzi dvoma blízkymi kameňmi. Jediná zložitosť spočívala len v správnom odrátaní lampiónov.
14: Typický problém presnej orientácie. Z rozhodovacieho stanoviska dohľadanie správneho kameňa – až na to, že v tom kamenistom teréne ten kameň kde sa nachádzal lampión v mape nebol. A nevyhnutnú kontrolu z boku, pri ktorej by som to bol zistil, som samozrejme už z únavy neurobil.
15: Prakticky identická kontrola ako 14, akurát tu už lampión bol na správnom mieste a aj kontrolu z iného uhlu som urobil – akurát tu to už nebolo nutné.
16: Obľúbená ďaleká kontrola. Domapovanie podľa okolia.
17: Nepríjemná kontrola, kde som sa na základe zámerných línií snažil dopracovať k správnej odpovedi. Nebol tu však veľký priestor na manévrovanie a rozhodovací uhol bol dosť malý. K výsledku som sa nakoniec dopracoval tak, že priehlbeň mala byť v najnižšom bode údolia a lampión sa javil trochu vyššie – dávam správne Zero.
18: Identický problém ako 16 kontrola.
19: Posledná chyba z únavy. Podľa kamenného poľa si finálne nájdem správnu jamu. Akurát posledný krát na pretekoch používam lupu. Zboku cez lupu si pozriem kontrolu v mape a pod deformovaným obrazom predpokladám, že riešim tú severnejšiu priehlbeň. Dávam správny lampión, akurát zadanie bolo iné. Chceli tú južnejšiu. Odvtedy som tak zanevrel na používanie lupy, že si ju na preteky ani neberiem.
20: Lahôdka na záver. Treba len nájsť v teréne tie múriky a malé zrázy a voči nim napasovať kontrolu.
Preteky končia, ale o spokojnosti sa nedá hovoriť. Päť chýb na majstrovstvách je priveľa a znamená hlboký prepad. Dnes končím vo výsledkovej listine na 49. mieste, Janko s dvoma chybami na 20. mieste. V súčte za obidva dni je to moje 32. miesto a Jankove 17. miesto.
Tieto majstrovstvá boli trochu výnimočné – robilo sa tu viac chýb a dalo sa prekvapiť.
V disciplíne PreO sa naplno prejavil náš nedostatok skúseností. Na najlepšie výsledky možno pomýšľať len výkonom bez chýb a my sme robili aj nevynútené chyby. Nechceme si to pripúšťať, ale tak ako v klasickom orientačnom behu tak aj v presnej orientácii je veľmi dôležitý mentálny tréning. A psychická záťaž je tu neporovnateľne vyššia. Len výkon pri 110% koncentrácii má nádej na úspech.
Odkazy na oficiálne výsledky na webe majstrovstiev: