Nakoľko máme predbežné ambície zúčastniť sa budúcoročných MS v Trail-O v Chorvátsku, rozhodli sme sa, že podnikneme cestu na prípravné preteky, ktoré sa uskutočňujú cca pol roka pred samotnými MS v danej lokalite. Obvyklú dvojku rozšíril tentokrát Marián Mikluš. Cestovali sme ráno v piatok, nakoľko sme chceli stihnúť poobedňajší tréning v centre Záhrebu.
Tréning sa uskutočnil v miestnom parku, kde sa prelínal klasický parkový terén s lesným svahom. Tréning začínal časovými kontrolami, ktoré sme s bratom vyriešili v super rýchlych časoch 9 a 11 sekúnd, aby sme hneď zistili, že sme obidvaja rovnako dovrzali prvú časovú kontrolu 🙂 Nevadí ideme ďalej. Hneď prvá kontrola preveruje naše psychické schopnosti, keď mapa len zľahka zachytáva myšlienku priestora prvej kontroly a okamžite riešime zero toleranciu, keďže reálne nejaká strana hustníka nie je viditeľná. S ťažkým svedomím dávam A, a vychádza to. Uff, uvidíme ako to pôjde ďalej. Dvojka pekné ľahké Zero, trojka rovnako pohodka. Už príchod k štvorke dáva tušiť, že sa budeme hrať o centimetre. Kontrolka údolíčko bez popisu, kde sú v strede nahádzané štyri lampióny. Vizuálny stred predstavuje stredný lampión, podľa konca vedlajšej ryhy je jasný víťaz horný lampión. Výsledkom je zrušená kontrola, keďže mapa moc nekorešpondovala s realitou 🙂 Päťka pohodka, šestka na môj vkus divná, keďže stred krúžku je v ryhe, popis je hrebienok bez podrobnejšieho určenia. Ako obyčajne zlyhávam. Najväčšia zábava nás ale čaká na dvojičke 7-8, keď už cestou na päťku som vyriešil jednoduchý problém stredu medzi vývratmi, keď pri cviknutí do preukazu zistím, že tam bol spojený klaster, takže to nemalo byť B ale D 🙂 Vtip ale nemá konca, keďže zisťujem, že som to cvikol do inej kontroly, čo mi ale poskytne šancu napraviť predošlú chybu a tajne dúfam, že druhá kontrola bude béčko, ale jasné zetko mi nedovolí nápravu. Opäť sa dušujem, že si vytetujem na ruku poradie činností, ale opäť to bude asi len plán 🙂 Devinka je diaľková pohodka, desinka vymeriavanie stredu medzi stromami. Najkrajšia je jedenástka, kde máme hľadať hnedý zrázik, pričom údolíčko za ním ho celkom napodobňuje. Veľmi pekné zetko. Dvanástka v podstate pohodka, akurát zisťujeme, že jeden zelený krúžok nie je v teréne, ale to nás nemôže rozhodiť. Výsledkom je prvé miesto Dušana, čo nám dáva krídla pred ozajstnými pretekmi.
V sobotu všetko začína naostro, spoznávame známe tváre z MS. Preteky sa uskutočnili pri jazere Jarun, keď sa kombinoval lúčny terén s klasickým parkovým poňatím. Dušan stále razí teóriu, že vo svete sa pri TempE nehrá na stranové problémy, čo ale nie je prípad Chorvátov. Prvé dva klastre riešia veľmi ďaleké kontroly, takže sa moc nezdržujeme (razíme teóriu, že na stoličke sa má sedieť nanajvýš 30 sekúnd, keď sa chceme Severanom aspoň priblížiť na dohľad. Pre Dušana tristný začiatok, keď si v cieli študujeme riešenia a zisťuje, že na prvých dvoch klastroch dáva len dve odpovede z ôsmych. Mne to išlo trochu lepšie, ale len 4 z ôsmych. Tretí klaster je spojený so štvrtým, keď najprv riešime veľmi ďaleké kontroly cez celé jazero. V podstate to bolo veľmi jednoduché, takže som veril v čistý zásah, keď prišlo prekvapenie, že som urobil technickú chybu a zle prepočítal lampióny pri jednej odpovedi, proste som zabudol, že existovalo aj A. Neuveríte, ale identickú chybu urobil aj brat. Už len čakám, kedy na nás podajú protest, že nosíme vysielačky, lebo robíme úplne rovnaké chyby 🙂 Štvrtý klaster bol naopak extrémne blízky, ale tu robíme len jednu chybu. Až doteraz sa mi darilo plniť plán, že pred každým klastrom som pozeral buzolu a pripravoval som si riešenie strán. Pri piatom klastri som na to zabudol a buzolu som vytiahol až tesne predtým ako som si sadal na stoličku. Klaster bol nakoniec jeden z najjednoduchších (aj keď boli dva lampióny dva metre pred nami, takže bolo potrebné dobre počítať), ale urobil som ďalšiu technickú chybu, keď som si vymenil strany a dal zetko namiesto myslím éčka. Najviac mrzí, keď to viete už desatinu sekundy po tom, keď ste vyslovili písmeno. Stále sa mi darí držať rýchlosť, čo bol doteraz môj výrazný hendikep oproti bratovi. Šiesty klaster opäť s jednou chybou, keď si bolo potrebné dopočítať stromčeky. Pri siedmom klastri konečne uspievam na 100%. 8. klaster je už brnkačka, kde urobím iba jednu chybu. Pocitovo sa cítim veľmi dobre, tak som zvedavý ako na tom sme. Prvou dobrou správou je, že porážam Dušana. Chvíľu som dokonca prvý, chvíľu mám rovnaký čas s Krešom Kerestešom, ale potom mu odrátavajú 30 sekúnd. Potom ešte prichádza Remo Mandella a vyzerá to na tretie miesto. Potom ale prichádza to, čo na TrailO nemám moc rád. Námietky a protesty, proste začnete tŕpnuť, čo sa ešte môže zmeniť. Bola podaná námietka na poslednú kontrolu z druhého klastra, ktorá bola nakoniec zle postavená cca o dva metre. Podľa pravidiel by sa mal (ak tomu dobre rozumieme) zrušiť celý klaster, ale nakoniec jury rozhoduje o zrušení iba tejto kontroly, keďže bola posledná. To som si už ale pracne na seba natiahol Dušanov repre dres, aby som sa na stupňoch pekne vynímal. Potom ale prichádza ťažké čakanie na výsledky a ako ich ovplyvní zrušená kontrola. Našťastie som ten klaster pokazil, takže sa tam v podstate môžeme iba zlepšiť, ale verte mi, že tie pocity by ste nechceli zažívať, keď ste chvíľu na bedni, potom nie, áno, nie. Nakoniec som dres vyzliekol a pokorne čakal na výsledky. Tentokrát sa šťastena obrátila k nám a máme super pódiové umiestnenie a môžem si opäť natiahnuť repre XL dres na moje XXXL telo. Ešte som nespomínal Mariána, nášho nového nádejného trailistu, ktorý ale zatiaľ TempO moc nemá v láske a zetkuje to ostošesť. Ale ako skúsenosť to bolo určite dobré.
Druhý deň nás čaká PreO, na ktoré si obvykle veríme viac. Hneď zrána nám dobrú náladu urobí miestny park, kde sme trávili karanténu, ale evidentne sa predošlú noc používal ako ťažké alkoholické doupě, takže je tam strašný neporiadok. Potom už smerujeme k štartu, kde čakáme pred múrom parku na našu štartovaciu minútu. Zrazu ma zavolajú skôr a ja s úžasom nepripravený zisťujem, že hneď za bránkou je časová kontrola. Hlúpo kazím dvojku, čo mrzí o to viac, keď zistíme, že to bude dnes veľmi vyrovnaný pretek. Nebudem popisovať všetky kontroly, v podstate si myslím, že to boli ľahké preteky, kde sa dalo domapovať k správnym odpovediam. Ostali len tri problematické kontroly. Sedmička, keď staviteľ vymyslel problém, že postavil na hradnom múre štyri lampióny a mali sme určiť ten správny. Problémom ale bolo, že zámerné línie vychádzali z každého smeru inak, lebo mapa v tomto priestore vykazovala chyby. Bol som z toho rozladený, lebo bolo jasné, že to bude iba tip medzi C a D a niektorí budú šťastnejší. Dal som D a samozrejme to bolo C. Ešte zaujímavejšie pre mňa bolo, keď v riešení bola zámerná línia, ktorá smerovala z kraja stromu na kraj pamätníka, ale hlavne nesmerovala na C, ale medzi B a C, pričom sa malo usúdiť, že je to Céčko. Ja som si doteraz myslel, že k takémuto typu kontrol ma musia doviesť zámerné línie, ale nemuselo, takže naozaj poučná chvíľka. Samozrejme na MS by sa takáto kontrola musela zrušiť, keď z piatych zámerných línií sedí len jedna. Ďalšou problematickou kontrolou bola dvanástka, keď bolo hneď jasné, že je to v podstate AZ kontrola, ale v klastri, takže buď D alebo Z. Problémom ale bola opäť mapa, keď nad zrázom mali byť dve križovatky chodníkov, pričom to malo byť pri tej hornej. Spodná križovatka, ale v teréne v podstate neexistovala. Zase to bola v podstate tipovačka a zase som tipol vedľa. Posledným problémom bola dvadsiatka, ktorú som ja síce vyriešil hravo domapovaním, ale keďže ja občas vlákam zámerné línie, ktoré kontrolujú os, tak na to doplatil Dušan, ktorý našiel krásnu zámernú líniu cez dva stromy a cez ňu boli lampióny A a B jasne mimo os. Staviteľ nám pri konzultácii potvrdil, že tú zámernú líniu vôbec neriešil, takže sme sa nakoniec rozhodli podať námietku na 12. a 20. kontrolu (nakoniec sme neboli sami, rovnako podali námietku aj Taliani), aby sme si jednak vyskúšali ako to funguje a tajne dúfali v kladný výsledok, čo mohlo Dušana posunúť až na vytúženú bedňu. Nakoniec to nevyšlo, aj keď pri dvanástke nebrali do úvahy našu výtku k mape a pri dvadsiatke sa zmestili do 2 metrovej tolerancii (bolo to nakoniec nejakých 1.5 metra), čo v podstate potvrdilo námietku, ale rozhodlo proti nám. Ale najväčším prekvapením mohol byť Marián, ktorý mal správne všetky kontroly a iba jednu chybu na časovke, ktorá by ho dostala na druhé miesto pred Japonca, keby: Keby necvakol druhú kontrolu do prvej kontroly, proste strašný misspunch. Predpokladám, že najbližšie dni určite nenávidí TrailO 🙂
Záverom asi len toľko. V podstate super preteky, v príjemnej atmosfére, krásnom meste, takže sme určite veľmi radi, že sme sa mohli zúčastniť a nabrať ďalšie skúsenosti, ktoré potrebujeme ako soľ. Na druhej strane si dovolím jednu súkromnú drobnú úvahu, keď som si všimol jeden zádrhel, ktorý sa objavil tak na MS v Taliansku a tak isto aj tu. Proste modelovým a prípravným pretekom sa nevenuje plné úsilie z pohľadu kvality mapy a pritom by to mali byť preteky, ktoré nás majú nasmerovať k správnym riešeniam v ostrých pretekoch. Takže asi len drobný apel na advisora Lauriho, chceme aj výborné mapy a trate aj na modeloch. Ale ešte raz zdôrazňujem, super preteky. Naozaj som mal pocit, že to Chorváti berú veľmi vážne a určite sa nebojím o kvalitu budúcoročných MS v traile. Až mi trochu chýbalo to základné heslo Roberty z trailových MS v Taliansku: Don’t worry be happy 🙂