Po Poľsku sme sa rozhodli absolvovať preteky v neďalekom Maďarsku v Budapešti. Oželeli sme klasický orienťák pri Spišskom hrade, keďže chceme naberať nové pretekárske skúsenosti s Trail-O. Naši maďarskí kolegovia pripravili dva preteky v jeden deň, doobeda klasické Pre-O a poobede boli Majstrovstvá Maďarska v TempO. Tentokrát naše klasické duo (ja a brat) obohatila svojou účasťou naša veľmi nádejná Para 🙂 trailistka Silvia. 
Nakoľko Budapešť je relatívne blízko, tak sme tentokrát nemuseli vstávať úplne skoro a pohodlne sme dorazili do priestoru pretekov. Samozrejme sme sa nevyhli drobnému hľadaniu, ale to už začína byť náš rituál.
Doobedné preteky nám ukázali, ako to robia naši maďarskí kolegovia a priznám sa dobrovoľne, že nás trochu vytrápili. Mapa a trať bola v podstate jednoduchá, nijaký dramatický záludný terén. 
Trochu sme boli zmätení, že centrovanie krúžkov nebolo nejako dramaticky presné, takže sme občas váhali. Obaja sme nakoniec mali 4 chyby, ale bol som o tri sekundy rýchlejší ako Dušan, takže jeho skalp by mal byť môj, aj keď výsledky z tohto podujatia ešte nemáme. Silvia sa najprv vytrápila sama a potom sme trať ešte absolvovali spolu aj s učeným 🙂 výkladom. Ja som sa nechal nachytať na 6. kontrole, keď som nepostrehol trochu necitlivý (pre mňa, ale asi to nebol zámer) chyták, keď jeden z dôležitých stromov bol prekrytý krúžkami 5. a 6. kontroly, čo spôsobilo, že som zle identifikoval lampión. Spoločne sme zlyhali na siedmej kontrole, keď nebol problém identifikovať správny objekt, ale staviteľ stavil na 45 stupňovú odchýlku, ktorá ale v realite bola len cca 30 stupňov, a preto sme sa pre zetko nerozhodli. Pri reálnych pretekoch by sme asi išli do protestu, tu sme len apelovali na usporiadateľa, aby zvážil situáciu. Ako to dopadlo nevieme, lebo ešte nie sú výsledky. Ďalšie spoločné zlyhanie bolo na osmičke, keď sme pri príchode do cieľa boli presvedčení o svojej pravde, ale pri opätovnej obhliadke sme priznali, že to bolo dobre. Aj keď po MS naozaj nemám rád kontroly, kde sú dva lampióny vzdialené od seba 1m, čo bol prípad 8. kontroly. Potom už len moje osobné zlyhanie na 9. kontrole, keď som opäť podľahol traume a presvedčil sa o 1m zetku. Takže nakoniec príjemný pretek s milými usporiadateľmi.
Trochu v očakávaní sme boli, ako to bude vyzerať na poobednom TempO, keď sme si mysleli, že to bude opäť sídlisko, ale o to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sme prišli na miesto určenia a pred nami klasická maďarská pastvina s mnohými hustníkmi a tankovými zákopmi. Začali sme tušiť, že tento pretek bude asi dosť náročný. Tesne pred štartom nám ukázali ukážku mapy, aby nás upozornili na dve veľkosti krúžkov a bol to úžasný pohľad. Kontroly uprostred zelených fliačikov, no proste paráda na prvý pohľad, ako môžete vidieť na mape.
Samotné preteky predčili naše očakávania, keď usporiadateľ postavil drsné (úžasné) náročné stanovištia bez akéhokoľvek náznaku zľahčovania. Oproti MS sa museli riešiť aj strany objektov a veľmi obľúbenými boli aj kontroly medzi dvoma objektami. No proste úžasný zážitok, ktorý ma stále viac presvedčia, že Trail-O je naozaj krásna náročná disciplína. Čerešničkou na torte boli naše výsledky, keď sme výrazne s bratom dominovali v rýchlosti a vo výsledkoch obsadili 1. a 2. miesto v OPEN kategórii. Milo nás prekvapila Silvia, keď v Para kategórii obsadila 2. miesto. Výsledky. Na vyhlásenie sme nečakali, nakoľko podľa maďarských pravidiel sa nezarátavame do poradia, ale s radostným pocitom sme odchádzali domov. Proste do Maďarska sa určite rád vrátim, ak mi ponúknu preteky v takomto náročnom priestore. A okamžite sme s bratom začali riešiť, aká by to bola paráda, urobiť nekompromisné TempO u nás v Studienke na tej zarastenej lúke … 🙂