Naša malá výprava začala cestu na tohtoročné Majstrovstvá Sveta v Presnej Orientácii v Bratislave v sobotu ráno kde Marián s Terezkou postupne nabrali mňa a Janka a presunuli sme sa do Prahy, a odkiaľ sme leteli do nórskeho Osla. Pretože sme už reálne nestíhali slávnostné otvorenie ani samotné finále šprintu využili sme čas aspoň na prehliadku tohto veľmi pekného mesta.
Večer po prezentácii sme sa zvítali s Michalom Krajčíkom a Jozefom Walnerom, v útulnom dome na okraji Strömstadu, ktorý sa na celý týždeň stal našim prechodným domovom. Jeho hlavnou výhodou bolo jeho priame umiestnenie na mape Tjärndalen v zaujímavom teréne, ktoré sme využívali na pravidelné výbehy s mapou.
V nedeľu sme vyrazili na modelovú mapu pre štafety pre klasických orientačných bežcov kde sme sa niektorí po prvýkrát priamo zoznámili s týmto typom švédskeho terénu a to hlavne s jeho skalami a bažinami. Najťažšie pre nás asi bolo zmierenie sa so skutočnosťou, že väčšina skál sa nekreslí čiernou, ale vrstevnicami, prípadne žltou farbou.
Poobede sme si šli priamo do centra vychutnať šprintové štafety a videli sme najlepších orientačných bežcov na svete v priamej akcii.
V pondelok sme mali medzi prvými pridelený čas na model pre disciplíny TempO a prvého dňa PreO na ostrove Saltö. Za mňa môžem povedať, že mi nerobila problémy TempO časť kde som bol pri čítaní terénu v rýchlosti dostatočne rýchly a takmer aj bezchybný . Horšie to už bolo pri PreO časti kde švédske ponímanie vrstevníc bolo miestami trochu svojské a asi najviac som sa vytrápil pri piatej a siedmej kontrole.
Poobede sme si ešte dali výdatný mapový tréning v mieste nášho ubytovania.
V utorok konečne nastal náš prvý pretekársky deň. V aréne Strömsvallen priamo v Stromstade doobeda prebehla kvalifikácia v disciplíne TempO kde sme boli rozdelení do dvoch farebných skupín (červená a modrá).
V trochu mapovo ťažšej červenej skupine som štartoval ja a Terezka a v modrej Janko a Marián. V našej červenej skupine sa chlieb lámal hlavne na najťažšom treťom stanovisku, kde bola mapa veľmi generalizovaná a ťažká na pochopenie. Terezke toto stanovisko absolútne nevyšlo a so štyrmi chybami sa posunula mimo postupových miest. Celkovo s ôsmymi chybami skončila na 26 mieste. Moje tri chyby a relatívne rýchly čas stačili na 5 miesto. Túto skupinu vyhral Martin Jullum z Nórska pred Pinja Mäkinen z Fínska a Martinom Fredholm zo Švédska.
Modrý skupinu vyhral Nór Sondre Ruud Bråten pred Talianom Alessio Tenani a Fínom Antti Rusanen. Janko so štyrmi chybami skončil na deviatom mieste a na poslednom postupovom osemnástom mieste sa z postupu tešil neustále sa zlepšujúci Marián tiež len so štyrmi chybami, ale trochu pomalším časom.
Všeobecne bola táto disciplína trochu zvláštna. Iba štyri stanoviská v kvalifikácii nedávali možnosť napraviť prípadné chyby a pár favoritov malo namále. Terén bol taký hybrid medzi kontinentálnym a severským so švédskymi zvláštnosťami v mape a aj v stavbe tratí.
“Images: Joaquim Margarido / www.portugueseorienteeringblog.blogspot.com”
Samotné finále pokračovalo v rovnakom trende a pre mňa osobne bolo sklamaním. Precestovali sme na sever takmer dvetisíc kilometrov a polovica pretekov bola v parku a meste. Len päť stanovísk (každé po 6 úloh) naznačovalo, že to budú veľmi tesné preteky. Ja začal celkom slušne na prvom stanovisku len s jednou trochu zbytočnou chybou, bezchybne na druhom a s dvomi chybami na treťom. Toto stanovisko bolo trochu netypycké. Na prvých dvoch kontrolách bola iba 36% a 19% (tu dokonca úplne najnižšia) úspešnosť správnych odpovedí. Budúci majster sveta tu mal rovnaké chyby ako ja, ale aspoň tu strávil o 17 sekúnd menej.
Ja som už cítil, že musím pritlačiť a zrýchliť, čo sa mi trochu vypomstilo dvomi chybami na štvrtom a takisto dvoma chybami na piatom stanovisku kde som sa dal zbytočne nachytať staviteľom trate.
Sedem chýb na takto vyrovnaných pretekoch znamenalo posun až na 28. miesto.
“Images: Joaquim Margarido / www.portugueseorienteeringblog.blogspot.com”
O tri chyby menej by mi zabezpečilo pohodlne prvú desiatku. Osobne som nebol vyslovene so sebou nespokojný. Marián postupom splnil svoj cieľ a 33. miestom (6 chýb) potvrdil svoju dobrú výkonnosť. Janko tentokrát s piatimi chybami skončil na jeho pomery v úvodzovkách len na 12. mieste. Hoci to tentokrát nestačilo na medailu potvrdil svoju príslušnosť k svetovej špičke. Môžeme len ľutovať, že sa táto disciplína nekonala priamo v severských terénoch kde sme nasledovné dni pri časových kontrolách dokazovali, že by sme vedeli poraziť ktoréhokoľvek severana. Z víťazstva sa ale nakoniec tešil Lars Jakob Waaler z Nórska, na druhom mieste skončila Marit Wiksell zo Švédska a na treťom Fínka Pinja Mäkinen.
V stredu sme sa opäť vrátili na ostrov Saltö kde sa konala prvá časť disciplíny PreO. Konečne sme si užili severské terény, ale dobrý pocit trochu kazil staviteľ tratí, ktorý viac inklinoval k trailovému spôsobu stavby tratí a pár kontrol tým trochu utrpelo.
Ja som sa na vlastnej koži musel naučiť švédskej špecialite kde malé údolie s plochou 2x2m v plochom teréne s popisom horná časť neznamená naozaj hornú časť ale najbližšie miesto k hornému výbežku. Pol hodinu som strávil Hamletovskou otázkou byť či nebyť aby som si vybral samozrejme nesprávnu odpoveď.
“Images: Joaquim Margarido / www.portugueseorienteeringblog.blogspot.com”
V dôsledku toho som logicky urobil dvoj chybu na tretej kontrole kde mi to už vrstevnicovo nevychádzalo. Neutešila ma ani informácia od nášho fínskeho advisora na naše Majstrovstvá Európy, že on sa to tiež takto rovnakým spôsobom musel naučiť. Miesto pekného výsledku je to len 19. miesto s dvomi chybami. Marián s jednou chybou je po prvom dni na peknom dvanástom mieste a Janko s dvomi chybami a jednou chybou na časovej kontrole na 25. mieste.
Poobede si ideme zabehať niekoľko kôl na veľmi peknú modelovú mapu pre strednú trať pre klasických orieťákov a večer pozrieť vyhlásenie výsledkov pre strednú trať a TempO.
A medzitým obdivujeme krásy a kultúrne pamiatky tejto oblasti Švédska.
Voľný deň vo štvrtok využívame na účasť na pretekoch ROC (Rocky Orienteering Circus) kde sa práve beží štvrtá etapa a vyberáme si z dostupných tratí najdlhšiu Open trať.
Náladu z pekných tratí nám nemôže prekaziť ani všade prítomná voda. Poobede sa presúvame do Tanum Torseröd na model pre PreO 2 a štafety. Známy terén z minulého roku nás ani tak neprekvapuje ako staviteľ použitím veľkého množstva tých istých kontrol.
V piatok nasleduje druhá PreO časť. Na nejaký super veľký výsledok nám chýbajú body z prvého dňa a tak sa snažíme aspoň vylepšiť naše výsledky. Terén v prostredí veterných elektrární je veľmi pekný ale prekvapivo relatívne ľahké kontroly v prvej polovici trate nás nútia vymyslieť si vlastné chyby, keďže nechceme uveriť, že je to také ľahké. Janko ako jediný spolu s egyptským pretekárom dáva odpoveď Zero na tretej kontrole a musí si trhať vlasy keď kvôli tejto jedinej chybe končí v ten deň až na 11. mieste. Ja som si tu vymyslel pre istotu až tri chyby a končím v tento deň na 48. mieste. Marián si ju neodpustil na piatej kontrole.
Obidvaja sme mali potom trochu smolu, že nás obidvoch zastihla krátka päťminútová búrka za polovicou trate kde sme po úteku pred bleskami z najvyššieho bodu v teréne príliš rýchlo riešili niektoré kontroly. Jeho to stálo 23. kontrolu a mňa zas 21. kontrolu. Takto to pre neho s dvomi chybami znamenalo len 29. miesto vo výsledkoch druhého dňa.
V celkovom súčte za dva dni sa Majstrom Sveta stáva Martin Fredholm zo Švédska, strieborný je Martin Jullum z Nórska a bronzový Janis Rukšans z Litvy. Najlepší zo Slovenska je Janko na 16. mieste nasledovaný Mariánom na 17. mieste a ja končím na 36. mieste.
V sobotu nás čakal očakávaný vrchol sezóny. Janko síce v medailový úspech príliš neveril, ale paradoxne ja som našej štafete veril a dúfal som aj v nejakú medailu (tajne v tú najligotavejšiu). Marián od začiatku MS podával veľmi sľubné výkony a pri našich bežeckých mapových tréningoch vyzeral v týchto terénoch veľmi spoľahlivo. Využili sme všetok náš voľný čas počas nášho výletu na sever na užitie si orientačného behu v terénoch, ktoré u nás nemáme. Ja som za celý týždeň v TrailO narobil toľko chýb, že už som sa každej mal vedieť vyhnúť. Veril som, že keď ustojím PreO časť, tak TempO v teréne by už nemalo byť pre mňa problémové. O výkone Janka som nepochyboval ani na chvíľu. Samotné štafety vyzerali (a nakoniec aj boli) podľa mňa mapovo najťažšie čo malo hrať oproti klasickým trailistom výrazne v prospech nás bývalých/súčasných orientačných bežcov.
A ako to teda nakoniec prebiehalo ?
V novej disciplíne štafety, ktorá nahradila predchádzajúcu súťaž družstiev, sa slovenská štafeta v zložení Marián Mikluš, Dušan Furucz a Ján Furucz stala historicky prvým Majstrom Sveta v tejto disciplíne pred Portugalskom a Fínskom. Základ úspechu sa začal rodiť už na prvom úseku kde sa Marián bezchybným výkonom v PreO časti a následne aj bezchybným absolvovaním časovej kontroly v čase 51 sekúnd dostal na prvé miesto. Ja som pokračoval v rovnakom výkone a najrýchlejšou časovou kontrolou na úseku (31 sekúnd – tretí najrýchlejší čas celkovo) vyhral tento úsek a jasne poistil vedenie Slovenska pred poslednou časťou. Janko už nepustil ponúknutú príležitosť z rúk a bezchybným výkonom v PreO časti tak ostal len náš a portugalský tím bez penalizácie v hlavnej časti trate Presnej Orientácie. Janko dokonca na časovej kontrole najrýchlejším časom dňa (20 sekúnd) navýšil vedenie Slovenska na 91 sekúnd pred Portugalskom a 111 sekúnd pred Fínskom.
“Images: Joaquim Margarido / www.portugueseorienteeringblog.blogspot.com”
Na švédskej náhornej planine Tolvmanstegen medzi veternými elektrárňami si tak mohli fanúšikovia orientačného behu z celého sveta vypočuť práve našu slovenskú hymnu.
Fotky: Jiří Kalousek
A ako vyzerá naše prvé zátišie a detail jedného diplomu môžete vidieť na fotkách nižšie.
Po krátkej oslave sme si v nedeľu ešte užili poslednú šiestu etapu pretekov ROC na najdlhšej Open trati v nádhernom teréne v tejto časti Švédska. Pre mňa osobne to bol asi aj mapovo najkrajší zážitok z celého týždňa.
Už len Terezka sa mohla pochváliť lepším zážitkom z 5. etapy ROC, ktorá sa bežala na mape kde sa bežala klasická trať MS v orientačnom behu.
Po pretekoch sme sa autom presunuli do Osla, odtiaľ letecky do Prahy a autom sme niekedy v pondelok nad ránom konečne dorazili aj domov do Bratislavy po ťažkom, ale o to úspešnejšom týždni.