Tento rok sme plánovali zúčastniť sa dvoch vrcholných akcií. Prvou boli MS v Taliansku a tou druhou bol Európsky pohár v Českej republike, ktorý bol zároveň aj Majstrovstvami Českej republiky na klasickej trati a doplňovali ho Majstrovstvá Českej republiky v disciplíne TempO. Výber terénov už dopredu dával tušiť, že to budú veľmi zaujímavé preteky. Prachovské skaly, hrad a golfové ihrisko, proste z každého rožka troška. Zárukou kvality bol usporiadateľský tím pod taktovkou toho najlepšieho čo v Česku majú, čo zároveň znamenalo, že bude o pár súperov menej 🙂 Konkurencia sa zišla veľmi slušná (cca 90 pretekárov zo 16 krajín Európy), keď som spoznával veľa súperov z MS v Taliansku.
Nakoľko bol program náročný, na preteky sme vyrazili už v piatok, tentokrát aj s morálnou podporou (manželkou) pre môjho brata. V nedeľu sa k nám pripojila aj naša para nádej Silvia. Ale poďme postupne.
Sobota doobeda – 1. pretek klasika – Prachovské skaly – Riešenia
Keď pominieme veľmi tesný príchod na miesto určenia (na štarte som čakal asi tri minúty), tak sa nám celkom darilo. My osobne máme radi, keď sa trailové preteky robia v lesných terénoch a keď väčšina problémov je skôr postavená na objektových záležitostiach. Pocitovo sa mi darilo riešiť väčšinu problémov dobre. Základnou myšlienkou bolo vcítiť sa do staviteľovej a mapárovej mysle 🙂 Počas celého preteku sa mi to celkom darilo, jediné miesto, kde som to nechápal ani mapovo, ani staviteľsky, bola jedenásta kontrola. Keď som k nej prichádzal tak som podľa línie pravého zrázu predpokladal správnu odpoveď A, potom na základe ľavého zrázu a kôpok som chcel dať Z, ale nakoniec som sa rozhodol pre Bé. Problémom sa mi javila mapa, keď som cítil výrazný výškový nesúlad medzi ľavým a pravým zrázom. Na šťastie pre mňa sa usporiadateľ rozhodol túto kontrolu zrušiť, ale aj podľa štatistiky odpovedí bolo vidno, že všeobecne pretekári boli na tejto kontrole neistí. Po obdržaní riešenia sa môj dobrý pocit naplnil až na jedenástu kontrolu, ale po jej zrušení je to môj prvý pretek s plným počtom bodov. Nasledoval rýchly presun medzi Pardubice a Hradec Králové, kde sa pri hrade Kunětice odohrávalo prvé dejstvo v disciplíne TempO. Ešte pred jej začiatkom sme ale absolvovali časové kontroly pre dopoludňajší pretek. Tentokrát iba s polovičnou úspešnosťou. Príjemným prekvapením boli výsledky, keď som bol po 1. dni druhý s iba 4 sekundovou stratou. Dušanovi prvý pretek nevyšiel úplne podľa predstáv a obsadil 28. miesto s troma chybami.
Sobota poobede – kvalifikácia TempO – Kunětická hora
Poobede nás čakali štyri klastre po 4 kontrolách a tvrdý postupový kľúč. 20 pretekárov + doplnenie do maximálneho počtu 6 pretekárov z českou registráciou. Dušan si veril (je to jeho preferovaná disciplína), ja len dúfal. Celé sa to udialo tesne pri hradných zákutiach, kde usporiadatelia objavili rôznu zmes terénov, od vrstevnicových detailov až po kamene a kamenné zrázy. Kvalifikácia bola relatívne mapovo jednoduchšia, takže rýchly čas a minimum chýb bola tá správna taktika. Jednu chybu sme spoločne s Dušanom vyrobili pri stranovom probléme na kameni. Jeho to mrzelo menej, lebo on popisy nerieši a nezdržuje sa nimi. Ja ich riešim, ale keďže skoro nikdy nevyriešim, tak by som lepšie urobil, keby som ich neriešil a nestrácal čas. Inak išiel bez chyby. Ja som už pokazil iba poslednú kontrolu, keď po vyrieknutí A som hneď vedel, že to bolo Zero, ale časy boli v norme, tak som tajne dúfal, že sa do finále zmestím. Veľmi príjemným prekvapením bolo 3. miesto Dušana a moje 9. miesto, keď sme boli 1. a 2. v MČR po kvalifikácii. Parádny deň bol za nami. Trochu sme sa desili druhého dňa, lebo obvykle sa nám nezvykne dariť viac pretekov za sebou.
Nedeľa ráno (skoro ráno) – 2. pretek klasika – golfový areál Dříteč
Nakoľko sme boli úspešní v Tempe, tak nás to predurčilo k skorému štartu na druhý deň, aby sme potom ešte absolvovali aj finále v tejto disciplíne. Golfového areálu som sa trochu bál, nakoľko polmetrová ekvidištanta dávala tušiť, že sa s terénom a mapou pohrajeme do sýtosti. Snažil som sa vymyslieť nejakú správnu taktiku a keďže prioritou boli pre nás M ČR (to že by sme v Európskom pohári niečo získali, o tom sme ani nesnívali), tak som si povedal, že pôjdem na istotu. Ak stratím maximálne dva – tri body a ostatní pôjdu bez chyby, tak by mi nemalo ujsť maximálne druhé miesto, ak by Pavel Dudík neurobil žiadnu chybu. Mal som náskok jedného bodu na Pavla a na ďalších prenasledovateľov (vrátane Dušana) to boli tri body. Hneď zrezka sme začínali AZ problémami, ktoré som pocitovo dobre riešil. Trochu rizikovou oblasťou boli myslím kontroly 9 a 10, tam som si nebol 100% istý, ale len tak 70 na 30. Inak to boli kontroly, ktoré mám celkom rád. Potom ale pri kontrolách 13, 14, 17, 18 sa začali riešiť skôr také typickejšie trailové problémy (zámerné línie), ktoré ma nie úplne bavia. Podarilo sa mi cez ne prejsť bez zbytočných chýb. Rovnako sa darilo aj Dušanovi, ktorý druhý deň šiel v podstate bez chyby, až na kontrolu 19. keď sa nakoniec zamotal (podľa mňa) do problematiky zerovej tolerancie a rozhodol sa pred A, aj keď to bolo polohové jasné Zero. Mne sa podarilo udržať si nervy na uzde až po 21. (predposlednú) kontrolu, keď som začal trochu upadať do márnosti a chcel som to už mať rýchlo za sebou, čo nakoniec vyústilo v zbytočnú jednu chybu, keď som podľa vysekanej trávy nakoniec dal zero, čo bola chyba. Dušan následne ťažko znášal neúspech na 19. a bol rozhodnutý ísť do námietky. Jeho a našou chybou bolo, že to riešil ešte pred časovou kontrolou, takže na to doplatil dvoma ďalšími chybami. Časovky sa pri takýchto tesných pretekoch ukazujú ako veľmi dôležité, takže je to pre nás poučenie do budúcnosti. Mne sa podarilo časovku zvládnuť bez chyby, čo sa následne ukázalo ako rozhodujúci okamih tohto víkendu. Raňajšieho preteku sa zúčastnila aj naša para nádej do budúcnosti Silvia Petruchová a obsadila 13. miesto s veľmi slušným výsledkom 15 bodov vo svojej kategórii.
Nedeľa obed – finále TempO – Kunětická hora
Následne sa rýchlo presúvame opäť blízko hradu, kde sa koná finále TempO. Naším nešťastím je, že stále riešime dopoludňajšie preteky a toto rozptýlenie nemá dobrý vplyv na náš finálový výkon. Dušan má 5 chýb, ale samozrejme rýchle časy. Ja som začal veľmi zle na 1. klastri, keď som mal hneď dve chyby a veľmi pomalý čas. Nakoniec som mal tiež 5 chýb. Celkovo to stačilo na 5. miesto Dušana, čo predstavovalo 1. miesto v M ČR a ja som obsadil celkové 10. miesto, čo stačilo na 2. miesto v M ČR. V každom prípade je potrebné sa do budúcnosti vyvarovať akýmkoľvek rozptýleniam, ktoré môžu zapríčiniť stratu koncentrácie, ktorá je pri Tempe absolútne dôležitá.
Po absolvovaní finále Tempa sa vraciame na golfový areál, kde mi oznamujú. že so mnou chce urobiť rozhovor česká televízia, lebo som že vraj celkovo druhý. Niečo tam zo seba vykoktám a už mi Lešťa oznamuje, že došlo k omylu (oblieva ma pot) a že som nakoniec prvý v dvojkole Európskeho poháru. Ani sa mi tomu nechce veriť. Dôležitým faktorom bola zvládnutá časovka. Takže keď to zhrnieme 1. miesto v absolútnom poradí dvojkola Európskeho pohára. 1. (ja) a 3. (Dušan) miesto v M ČR na klasickej trati. A 1. (Dušan) a 2. (ja) miesto na M ČR v disciplíne TempO. Úžasný víkend, ktorý dlho nič neprekoná. Je úžasné zvíťaziť v konkurencii, aká sa tu objavila.
Čo povedať záverom. Naši českí kolegovia veľmi kvalitne zvládli Európsky pohár a ukázali, že ME v roku 2016 budú kvalitne pripravené, ak budú pokračovať v nastúpenom úsilí.