Majstrovstvá Európy v Presnej Orientácii 2016

Tento rok sme zaznamenali prvú historickú účasť Slovenska na Majstrovstvách Európy v Presnej Orientácii (ETOC). S výhľadom na ďalšie Majstrovstvá Európy, ktoré sa majú konať u nás na Slovensku a tiež pretože sa konali u našich českých susedov v mestečku Jeseník, bola naša účasť nemalá. Celkovo deväť pretekárov odo mňa ako najstaršieho až po benjamínka Tamarku a otca Silvie, ktorý ju prišiel podporiť keď súťažila v kategórii Para.

Samotná cesta do Jeseníku bola dosť komplikovaná, ktorá bola spôsobená jednak programom a potom aj naším organizovaním Európskeho poháru. Pavol Bukovác štartoval už v úvodnom šprinte a preto cestoval s kolegami z klasickej reprezentácie orientačného behu už oveľa skôr. Miklušovci (Marián, Tereza a Tamara) spolu so Šimonom Mižúrom odcestovali do dejiska šampionátu ihneď po skončení Európskeho pohára v Borskom Mikuláši, aby stihli slávnostné otvorenie. My s Jankom sme potrebovali ešte zbaliť samotné preteky a potom aj nás. Navyše sme už mleli z posledného a potrebovali sme sa pred samotnou cestou trochu vyspať a tak sme prišli až priamo na model. Silvia s otcom doplnila celý tím príchodom až v polovičke majstrovstiev, pretože štartovala len v disciplíne PreO.

Ako prvý začal súťažiť Palčo, ktorý v klasickom orieňtáku absolvoval kvalifikáciu v šprinte kde skončil v skupine B na 26. mieste. Tento výsledok stačil len na Finále B, v ktorom ale radšej neštartoval kvôli organizátormi nešťastne zvolenému miestu finále šprintu a tím prekrývaniu sa s finále TempO a najmä kvôli štafetám. Po konzultáciách s organizátormi a advizormi sme dostali len odporúčanie, že si má vybrať, pretože v obidvoch typoch pretekov štartovať nemôže.

V pondelok v prvý spoločný deň sme začali modelom priamo v meste Jeseník, pri vodnej veži kde si Palčo zaspomínal na zážitky z predošlého dňa. Samotný model bol trochu nič nehovoriaci, ale mal byť pre nás hlavne varovaním na možné tesné Zero odpovede pri nedefinovanej Zero torelancii. Bohužiaľ s touto informáciou niektorí z nás bojovali počas celého týždňa.

A tak okrem základnej inštruktáže ako budú prebiehať jednotlivé technické procedúry sme využili čas na spoločné fotenie a tu si dovolím predstaviť okrem Silvie (pricestovala neskôr) celý náš tím.

 

Dušan Furucz	Ján Furucz
Marián Mikluš	Pavol Bukovác
Šimon Mižúr	Tereza Miklušová
Tamara Miklušová	Spoločná fotka

 

V utorok nás čakala nová disciplína štafety v Jeseníku (kúpele) kde sme tajne dúfali vo veľký výsledok. Na ME je možné postaviť dva tímy v každej kategórii, čo sme aj plne využili pri kategórii Open.

Čakala ma veľmi ťažká úloha určiť zloženie obidvoch štafiet a nakoniec som sa spolu ostatnými rozhodol postaviť proti sebe mladú dravosť a starú skúsenosť. V prvej boli Palčo, Šimon a Terezka. V druhej som bol ja, Janko a Marián. Ako sa nakoniec ukázalo obidve štafety boli veľmi vyrovnané a celkový rozdiel bol len minimálny. Samotné štafety boli poznačené veľkým množstvom chýb väčšiny pretekárov, ktoré boli spôsobené veľkým stresom v tejto novej disciplíne a veľmi tesnou Zero toleranciou. Tá bola občas trochu na hrane a dosť sa o nej diskutovalo.

V prvej PreO časti sa rozhodlo viac menej o víťazovi, pretože za každú chybu bola dosť veľká penalizácia 60 sekúnd. Na rozdiel od časti TempO, kde sa každá chyba penalizovala len 30 sekundami. Najmenej chýb (dve) urobili v prvej PreO časti Taliani a slušným výkonom v TempO (štyri chyby) si poistili vedenie. Záverečné verejné TempO pre tretie úseky, kde sa štartovalo v opačnom poradí, už prakticky nič neriešilo. Prvé tri štafety urobili každá rovnako po dve chyby. A tak Taliani jasne získali prvú zlatú medailu v čase 557,5 sekúnd. Za nimi nasledovali Švédi (4+4+2 chýb) s časom 730 (strata 172,5) sekúnd a bronzová medaila ide na Slovensko zásluhou našej druhej štafety, ktorá dosiahla čas 765 (strata 207,5) sekúnd. V prvej časti sme urobili relatívne dosť chýb a to šesť, ktoré nás posúvali mimo pódia. S piatimi chybami, ale zato s veľmi rýchlymi odpoveďami v TempO časti, sme to vytiahli na pódiové umiestnenie. Na poslednom verejnom TempO stanovisku som si užil hodne stresu a chvíľu som sa strachoval o výsledok, pretože s dvomi chybami som si veľa potlesku neužil. Druhá slovenská štafeta s našimi budúcimi nádejami skvelým výkonom (5+9+2 chýb) skončila na delenom siedmom mieste spolu s Nórskom dva. Myslím, že určite nesklamali a sú veľkým prísľubom do budúcnosti. Veď len 47,5 sekundy im chýbalo k bronzovej medaile čo bolo 1 chyba v PreO (60 sekúnd), alebo dve chyby v TempO (2 x 30 sekúnd). Výsledky.

Kategóriu Para vyhrala štafeta Švédska pred Českou republikou a Ruskom.

V ten deň sme si ešte vychutnali kvetinovú ceremóniu z našej prvej slovenskej medaily na Majstrovstvách Európy.

 

V stredu sa kvalifikáciou v Zlatých Horách v areáli Bohéma začala naša obľúbená disciplína TempO.

Očakávali sa od nás veľké veci. Predsa len Janko je stále aktuálnym vicemajstrom sveta v tejto disciplíne a ja ako vedúci pretekár Českého rankingu v tejto disciplíne, som prakticky štartoval na domácej pôde. Za seba môžem spätne povedať, že som nemal svoj deň a nenaplnil očakávania. Trochu sa v nesprávny čas prejavila únava z nedostatku spánku z organizovania Európskeho pohára a môjho prílišného chcenia konečne uspieť na veľkých pretekoch.

Boli sme rozdelený do dvoch skupín. V pravdepodobne v trochu ťažšej skupine „A“ štartovali Janko, Pavol a Marián. Preteky v tejto skupine poznačila chyba usporiadateľov, ktorý nemali rovnaké mapy pre všetkých pretekárov na štvrtom stanovisku a museli následne výsledky tohto stanoviska anulovať. Môžeme sa už len dohadovať, či by pri jej nezrušení naši dvaja pretekári Pavol a Marián postúpili. Obidvaja pôvodne figurovali tesne na postupových miestach. Takto z tejto skupiny s prehľadom postúpil len Janko z 11. miesta a Paľo na 20. mieste zaostal za postupom do finále len o 14,5 a Marián na 22. mieste o 20 sekúnd. O situácii v tejto skupine hovorí aj fakt, že vo finále štvrtý Maďar Miháczi sa musel o postup strachovať do poslednej chvíle, keď postúpil z posledného 18. miesta. Skupinu vyhral Talian Cera, pred Fínom Kontkanenom a tretím Čechom Lockerom. Za zmienku stojí, že tento mladý český talentovaný pretekár má len štrnásť rokov.

V „B“ skupine štartovali Dušan, Tereza, Šimon a Tamara. Skupinu vyhrala favorizovaná Švédka Wiksell pred ďalšou favoritkou Fínkou Mäkinen a Fredholmom zo Švédska. Aj v tejto skupine nás finále len tesne míňalo. Tereza z 20. miesta nepostúpila len o 8 sekúnd. Naše ďalšie mladé nádeje sa snažili získavať hlavne skúsenosti a dnes to na finále nestačilo. Šimon skončil 30. a Tamara 33.. Nakoniec som zo Slovákov v tejto skupine postúpil len ja a to po dosť tristnom výkone, kde som sa na výsledky prišiel pozrieť radšej až po skončení kvalifikácie. S odretými ušami som postúpil z predposledného postupového (17.) miesta. Už si nepamätám, kedy som naposledy urobil 11 chýb. Z toho polovica ide na vrub nepozornosti, keď som nahlas povedal úplne iné písmeno pre aké som sa rozhodol. A pri zvyšných chybách som znova bojoval so Zero toleranciou, kde som nenašiel odvahu povedať Zero pri tesných Zetkách.

Na finále sme sa znova presunuli do kúpeľov v Jeseníku.

Štartoval som hneď na začiatku (tretí) a celkom sa mi podarilo dať psychicky do poriadku. Bohužiaľ mi to dlho nevydržalo. Cesta na štart nebola celkom najlepšie označená a mne sa tam na pár minút podarilo zablúdiť. Potom to už išlo z kopca a zaslúžene som vo finále obsadil len 31. miesto.

A tak som si aspoň mohol vychutnávať ako sa Janko dosť dlho držal na vedúcej pozícii, pokým neprišiel nový Majster Európy Čech Pavel Kurfurst a hneš po ňom vicemajster z Nórska Martin Jullum. Postupne prichádzali ďalší a ďalší favoriti a ako to dopadlo, si môžete podľa Jankovej eufórii pozrieť sami na priložených fotkách.

Po prvých dvoch pretekoch tak máme dve bronzové medaily nálada v tíme je vynikajúca.

Najprv si ideme na oficiálne vyhlásenie výsledkov prebrať bronzové medaily za štafety. Nasleduje kvetinová ceremónia pre TempO, kde môžeme zatlieskať nášmu kolegovi z českej reprezentácie a aj Jankovi na stupňoch víťazov.

A takto vyzerá náš prvý diplom z Majstrovstiev Európy.

V štvrtok si užívame voľný deň. Doobeda absolvujeme model v známom prostredí lomov pri obci Vápenná z minuloročného Európskeho pohára a poobede strávime povzbudzovaním našich kolegov v cieli kvalifikácie na krátkej trati v kopcoch pri obci Horní Údolí.

Ešte nejaké mapy z modelu.

Večer si ešte ideme pozrieť vyhlásenie výsledkov disciplíny TempO kde sme mali svoje zastúpenie na stupňoch víťazov.

 

Piatok sa znova presúvame do mestečka Zlaté Hory na známe zhromaždisko Bohéma kde bude prebiehať prvá časť disciplíny PreO.

Táto najuznávanejšia disciplína Presnej Orientácie je rozdelená do dvoch dní a celkový výsledok sa ráta súčtom výsledkov z týchto dvoch dní. Postupne v poradí Marián, Tamara, Tereza, Janko, Silvia (kategória Para) a Dušan vyrážame na trať najprv na časové kontroly a potom aj riešiť zaujímavé problémy PreO v relatívne plochom teréne s veľkým množstvom terénnych detailov.

Trať bola veľmi pekná a postavená na veľmi dobrej mape, len niektoré úlohy zbytočne poukazovali na jemné chyby mapy (5., 10. a 15. kontrola) a napríklad 8. kontrola bola na tom vyslovene postavená. Mne absolútny výškový posun pomocnej vrstevnice takmer o 1m pri 2,5m intervale vrstevníc na vzdialenosti 50m pripadal už za hranicou povolenej 25% tolerancie podľa ISSOM normy (0,625+0,625=1,3 m). Hlavne keď všetci vedeli, že podklad je Laserscan. Navyše v kontexte tesných Zero kontrol z predošlých dní som to videl na jasné „Z“. Takto som sa vyšachoval aj na 13. kontrole, kde kôpka mala dva vrcholy a ja som išiel do nesprávnej odpovedi Zero, pretože to malo byť na kôpke jemne nabok od osi hrebienka. Dnes však Zero tolerancia nehrala prakticky žiadnu rolu.

Najdôležitejšie si bolo správne rozvrhnúť čas, pretože v prvej polovici väčšina pretekárov strávila veľa času dorátavaním sa správnych objektov a ten čas im na konci chýbal. Ja osobne som sa na konci už dosť nabehal v tempe, za ktoré by som sa nemusel hanbiť ani pri klasických pretekoch. Akurát ma to stálo v tejto časti dve chyby na 18. a 22. kontrole, ktoré išli na vrub zrýchleného rozhodovania.

Po prvom dni vo výsledkoch vedie bezchybný Stig Gerdtman zo Švédska, nasledovaný Jarim Turtom z Fínska a ďalším Švédom Jensom Anderssonom, ktorý už ale má jednu chybu. Najlepší zo slovenských pretekárov je Šimon na 36. mieste so štyrmi chybami. Tereza je 44. (5ch), Marián 47. (5ch), Janko 48. (5ch), Dušan 57. (5ch), Tamara 71. (7ch). Dnes nás naša talentovaná mládež jasne poráža. Silvia je po prvom dni na 32. mieste v kategórii Para.

Posledný závodný deň sa znova presúvame do Vápennej, kde sa koná druhá časť PreO. Po prvom dni už nemáme nárok na popredné umiestnenia, tak bez stresu nastupujeme na druhú časť zabojovať aspoň o slušné celkové umiestnenie. Terén bol oproti predošlému dňu výrazne iný. Hlavná časť pretekov sa odohrávala v starom dvoj úrovňovom lome, kde bolo úlohou dňa, čo najlepšie pochopiť na mape spôsob a stupeň generalizácie skál.

V prvej štvrtine to asi okrem 4. kontroly (tá bola veľmi pekná a robilo sa na nej veľa chýb) bolo skôr postavené Trailovým štýlom a v tejto časti to bolo dôležité ustáť a nevymyslieť nejakú hlúposť. V druhej štvrtine sa hlavne riešili ďaleké kontroly na druhej strane lomu a dalo sa tu stráviť nekonečné množstvo času, kým ste sa dopátrali správnych objektov. Pred prechodom do druhej časti na novú mapu bolo nutné domapovať sa k všetkých lampiónom, ktoré sme videli, ale neboli použité v tejto časti mapy. Kto to neurobil, neuveriteľne sa trápil v tretej štvrtine, pretože zdola to bolo oveľa ťažšie. V poslednej časti už nasledovala len oddychová 21. kontrola a potom posledné tri kontroly, ktoré boli trochu na náhodu, lebo sa nedalo úplne na 100% domapovať až k správnemu lampiónu. Ja som mal vlastne chybu až na poslednej kontrole, ktorá mi prišla trochu neférová. Pôvodne boli v mape dve jaskyne a jednu tú schovanú za vegetáciou z mapy vymazali.

Posledné preteky sa podarilo s jednou chybou vyhrať mne pred Chorvátom Zdenkom Horjanom a Talianom Alessiom Tenanim tiež s jednou chybou. Umiestnenia ďalších slovenských pretekárov sú nasledovné: Janko 10. (2ch), Marián 35. (4ch), Tereza je 53. (5ch), Šimon 71. (6ch) a Tamara 83. (9ch). Silvia je na 26. mieste (10ch) v kategórii Para.

 

V súčte za obidva dni získal Švéd Stig Gerdtman 45 bodov rovnako ako Nór Martin Jullum, ale s lepšími časovými kontrolami získava titul Majstra Európy. Na bronzovej priečke skončil Švéd Jens Andersson so 44 bodmi. Konečné umiestnenie slovenských pretekárov sa po poslednom dni trochu zlepšilo a je nasledovné: Dušan 18. (41b), Janko 24. (40b), Marián 42. (38b), Tereza 48. (37b), Šimon 54. (37b) a Tamara 80. (31b). V kategórii Para vyhral Ola Jansson (Švédsko), pred Michaelom Johanssonom (Švédsko) a Vladyslavom Vovkom (Ukrajina). Silvia skončila celkovo na 30. mieste v kategórii Para.

Po vyhlásení sme oficiálne, ale bez vlajky IOF, prebrali organizátorskú štafetu pre nasledujúce Majstrovstvá Európy. Večer sme si ešte užili banket a potom sme sa rôznymi cestami rozutekali domov.

S dvomi bronzovými medailami a hlavne veľmi sľubnými výkonmi našej omladiny, sme dúfam urobili radosť všetkým priaznivcom orientačných športov. A dúfam, že na ďalších Majstrovstvách Európy, ktoré sa budú konať na Slovensku v okolí Bratislavy, naši nasledovníci zopakujú pekné výkony.