Začiatkom augusta sme sa s bratom zúčastnili pretekov Grand Prix Silesia, ktoré sa konali v tradičnej lokalite okolo Vidnavy. Pôvodne sme plánovali účasť s kompletnou rodinkou v mojom prípade (tri deti, manželka a svokra), ale obvyklý scénar, keď nám deti ochorejú deň pred alebo druhý deň počas pretekov naše plány zmenil. Takže nakoniec som vyrazil sám, čo malo aspoň pozitívum vtom, že som nemusel rozbaľovať stan, ale som sa mohol vyspať v aute.
Pretekové plány boli jasné. Absolvovať kompletný trailový program a popri tom aj nejaké tie pešiacke (bežecké) preteky.
1. preteky, piatok, klasická trať
Naše výsledky:
1. Dudík Pavel 21 59,0
2. Furucz Ján 20 102,0
3. Forst Libor 20 113,0
4. Furucz Dušan 19 103,0
Z klasiky si najviac pamätám na ten pocit neistoty, ktorý vo mne zostal z MS v Taliansku, keď som mal stále pred očami to metrové zetko. A tak som sa najprv len tak prechádzal a snažil som sa pochopiť staviteľa trate, aby som vedel identifikovať, kde už môžem tušiť zetká. Prvú kontrolu som cvakal až štvorku, keď bolo jasné, že má byť oveľa ďalej. Pri K5 som z mapy vykukal dvojitý oblúk prieseku, a že to má byť na tom zadnom. K6 zetko s ľahkým úsmevom. K7 odhaliť, že tá najbližšia kôpka nie je v mape. K8 napriek tomu, že by som priestor zmapoval trochu inak, tak bolo jasné, že musí byť oveľa viac vľavo ako bolo áčko. Pri K9 som zmätený, ľavý moc vľavo, pravý lampión by ale mohol byť viac vľavo od tej svetlinky. OK, idem ďalej a ešte si to prejdem hlavou. Pri K10 si hovorím, že zetko to nebude a potom už jediná možnosť je A. K11, K12 a K13 si najprv všetko dobre premapujem a potom to už ide ľahko. Prichádza návrat ku K9 a nakoniec sám seba presvedčím, že to bude asi zetko, že predsa len by som to dal o 2 metre doľava od béčka, škoda mohol to byť plný zásah 🙂 Cestou späť riešim K3, keď nepoužívam zámerné línie, lebo mi moc nesedia a logicky vyberám A. Pri K2 som presvedčený že zráz je mapovaný aj za zrútenú časť, ale na druhej strane až za strom a stred mi pekne vychádza na správny lampión. Pri K1 mi je už jasné, to bude A nie Z. Druhá časť trate začína fajn. K14 riešim v podstate bez zastavenia, je mi jasné, že je veľmi veľmi blízko cesty. Po orazení ma ale zamrazí, že čo keď sú tam dva lampióny a jeden bude správny, našťastie nie 🙂 K15 je jasná, aj keď som chvíľu váhal, že či kamenné pole nebolo tvorené len tými najväčšími kameňmi. K16 sa smejem a spomínam si na jedno z prvých pravidiel príručky pre začiatočníkov, kde sa uvádza, že kameň bez popisu je hore. Pri K17 si ťahám vrstevnicu a celkom to vychádza na A. K18 je v podstate identický problém s K14, kde je evidentné, že kôpka (hrebienok) je oveľa vyššie a hlavne krásne viditeľné. K20 v pohode, je jasné, že hustníček je ďalej. K21 chvíľu váhanie, keďže tvar pravého hustníka absolútne nesedí, ale chápem, že ťažba dreva trochu pokročila a potom už s aplikovaním vzdialenosti nie je problém určiť správny lampión. Celkom dobrý pocit a trochu škodoradosti, keď sa brácha pýtam na K16 a vidím, že sa dal nachytať. Časovky fajn, klasický problém s nízkou sedačkou a už zúfalá chyba s pomýlenou stranou (ja sa to asi nikdy nenaučím :-))
2. preteky, sobota, tzv. AZ pretek
Naše výsledky:
1. Wieszaczewski Jacek 25 33,0
2. Fišer Jiří 25 46,0
3. Krajcarová Senta 25 171,0
9. Furucz Dušan 23 93,0
17. Furucz Ján 21 85,0
Trochu nešťastné preteky pre mňa. Ešte mokrý a dosť unavený z dobehnutej 3. etapy prichádzam na štart a začínam. Najprv nerozumiem, ale potom sa celkom od K1 začínam orientovať. Pri K1 nachádzam správny kameň (trochu schovaný v tieni konárov, ale hlavne oveľa bližšie k ceste). K2 pohoda, K3 podľa K1. K4 trochu váhanie, ale vzdialenostne to od cesty nesedelo tak Zetko. K5 ok. Pri K6 sa moja neistota zo zväčšeniny desinky do päťky bez doplnenia detailov začína zväčšovať. Kôpka jasná, ale okolo priehlbeň ja k prasa a nič v mape. V päťke tam už dosť chýbala. Nakoniec pochopím. K7 nie je čo riešiť, je vidieť že je výškovo nižšie a preto len trochu kontrolujem zámernú líniu. Jedným očkom pozorujem K12 a začínam riešiť K8. Dávam zetko, keďže mi to jednak nesedí polohovo. Jama mala byť na spojnici (ak nie vyššie) priehlbeň a kôpka, pričom lampión je výrazne bližšie. Priehlbeň vpravo je obrovská. Jama za mnou 2 metre hlboká, tak mi z toho vychádza jediná možnosť. Krásne zetko, keď mám pochopiť, že vlastne nič nevidím. Takéto zetka mám rád a tak ho s nadšením razím. K9 ok, chápem že vrstevnica znázorňuje posledných pár metrov kôpky preto je lampión tak hore. K10 trochu smiešna, ale ešte sa uisťujem, či na správnom mieste nemôže byť ešte jeden lampión, aj keď brat ma uisťuje (po pretekoch :-)), že toto by nebolo podľa pravidiel. K11 na prvý pohľad jednoduchá, ale keďže jama pri prehlbni nie je dobre zmapovaná, v reálnom svete je tesne pri ceste, na mape v strede medzi dvoma cestamia za dobrou priahlbňou je ešte jedna, tak tam trávim trochu času. Ako mapár to chápem, keď proste v desiatke máte nakreslenú jamu tak, aby vám nekrižovala cestu, tak pri zväčšení do päťky sa posunie od cesty ešte ďalej, ale to sa malo v mape zrevidovať. Nakoniec sa uisťujem, že je to áčko a idem ďalej. K12 je síce jasné áčko, lampión bol na druhej strane prehlbne, ale tá kôpka bola zmapovaná zúfalo (opäť to pripisujem nerevidovanej zväčšenine). Táto neistota z mapy ma nakoniec úplne pochovala pri nasledujúcej štvorici, keď som už prestal veriť úplne všetkému. K13 napriek tomu, že to bolo viac pri zráze, ale keďže kontrola pod zrázom bola oveľa bližšie ako stred zrázu, tak som mal pochybnosti o generalizácii a dal som nakoniec A, čo bola chyba. K14 som dal jasné zetko, veď to nesedelo vzdialenostne od cesty, od kameňa. Pri K15 som z mapy vyčítal, že to má byť zadné údolíčko, ale zase ma prekvapila chýbajúce určenie v piktogramoch. Dal som si tú robotu a išiel som sa pozrieť niekde z križovatky pri K12, ale nič som nevidel, asi sa mi nechcelo ľahnúť si a tak som bol skalopevne presvedčený o zetku a dokonca aj spokojný. K16 mi problém nerobilo. K17 razím po overení z boku, keď lampión je naozaj na úrovni ukončenia kôpky. K18 chvíľu váham, ale nakoniec sa idem pozrieť aj na bočnú cestu (veď pri prvých kontrolách bola takáto cesta nevyhnutnosť). K19 opäť váham a rozmýšľam o cca 2 metrovom zetku, ale nakoniec sa presvedčím, že tentokrát nie. K20 je ľahká, keďže identifikujem priesek, pričom kontrola mala byť za, ale bola pred. K21 v pohode, najprv síce nevidím, či násyp pokračuje, ale z druhej cesty je to už jasné, takže jasné zetko, ktoré orážam (preboha nie, to snáď nie je možné) do áčka. To sa mi snáď sníva. Som úplne rozladený. Ešte ostentatívne orážam do preukazu zetko, aby bolo jasné že som nebol mimo a pokračujem ďalej. K22 v pohode. K23 je úplná brnkačka. Geometria je moja kamarátka a tak úvaha, že keď lampión stojí na predĺžení obidvoch priesekoch, tak nie je možné aby stál na konci jedného (ak nie sú spojené) je jasná a zetko je jasné. K24 a K25 sú jasné. Pri K26 mám mierne intermezzo s usporiadateľom, keď predo mnou púšťa poliaka sa pozrieť na K26 zboku a mne to už nedovolí. Hovorím OK, tak mu zrušte razenie pri poslednej kontrole a on, že či sú to MS alebo čo. Slušne mu vysvetľujem, že síce je to „iba“ český pohár a ranking, ale pravidlá sú na to, aby sa dodržiavali a pri traile je rovnosť podmienok naozaj to najdôležitejšie. Dodatočne sa ospravedlňujem, ale misspunch vo mne trochu driemal 🙂 Časovka s jednou chybou a idem študovať solution. Čo K8 je A, to sa mi nechce veriť. V nedeľu som sa tam bol pozrieť, jama bola síce menšia ako iná, ale keďže tam mali eliťáci kontrolu, tak som sa bol pozrieť z cesty, či by bola vidieť. Áno ja z mojimi 181 centimetrami som videl vrchných 10-15cm raziaceho zariadenia, z lampiónu tak 2 cm a to som ešte vedel, kde ho hľadať. Vozíčkari by nemali žiadnu šancu. Úprimne som nie celkom pochopil túto kontrolu, ak by nemala byť zetko. To sme fakt hľadali tú jedinú jamu, ktorá tam bola? Pri K12 tam boli aspoň iné priehlbne, tu absolútne nič, to bolo naozaj len o tom, či nájdem priestor medzi dvoma kôpkami ? OK, tak 2 chyby, to sa ešte dá. K13 zetko, OK, to som pokazil 🙁 K14 áčko, tak to hádam nie. K15 áčko, tak toto bola nešťastná štvorica kontrol. Takže konečných mínus 5, proste zlý deň. Na záver si dovolím drobnú úvahu. Preteky so samými AZ problémami na prvý pohľad vyzerajú veľmi lákavo (aj pre usporiadateľa: menej kolov, menej lampiónov), ale dovolím si tvrdiť, že štatisticky je oveľa väčšia šanca, že uspejú aj tipéry, ako pri viacerých možnostiach. Inak súhlasím s Liborom, že K8 a K15 sa mali tiež zrušiť. Inak to boli vydarené preteky, z ktorých si zoberiem naozaj veľa ponaučenia do budúcnosti.
3. preteky, nedeľa, TempO
Výsledky
Mapy: 1-6 7-12 13-18 Riešenie
Naše výsledky:
1. Furucz Dušan 207,0 13
2. Furucz Ján 229,0 13
3. Fišer Jiří 262,0 12
Základom úspechu bolo vzdať v polovičke 5. etapu a dokráčať ju chôdzou, a tak mi zvýšila mozgová kapacita aj na TempO preteky :-). Prvé stanovisko bolo fajn, keďže K1 som si všimol už cestou k stoličke a keďže bola v plytkej priehlbni, nemusel som riešiť filozofickú úvahu, či kontrola môže byť vidieť a zlhať ako deň predtým na K8. Existencia dáždniku by to asi sťažila. K2 bola o pochopení, že ryha začína ďalej. K3 som dával s radosťou zetko, lebo vzdialenostne mi bolo jasné, že to musí byť omnoho ďalej. Z druhého stanoviska si pamätám akurát poslednú kontrolu, keď som na základe vzdialenosti dával opäť jasné zetko. Na treťom stanovisku som chyboval na K7, keď som si vizuálne myslel, že to nemôže byť až ten krajný lampión. Druhá kontrola jasné zetko, keď už tretíkrát dobre odhadujem vzdialenosť a že to malé údolie nie je v mape. Zatiaľ veľmi dobrý pocit. Prichádza štvrté stanovisko, kde 1x zlyháva môj odhad vzdialenosti, keď sám seba presvedčím, že ten zrázik musí byť viac vpravo a nevidím ho cez trávu. Samozrejme okamžite po svojej odpovedi viem, že som urobil chybu. Zvyšok fajn, keď sa snažím nekomplikovať jednovrstevnicový hrebienok. Na zrušenom stanovisku si akurát pamätám, že mi vadila zle (prvý pocit) otočená mapa, ale potom som si spomenul na pravidlo, že mapa sa orientuje medzi krajné lampióny a ten ľavý bol úplne vľavo, aj keď na 200 stupňové finálové TempO z MS v Taliansku to má ďaleko 🙂 Pri šiestom stanovisku som sa ešte pred ukazovaním lampiónov zafixoval na cestu, že to bude môj záchytný bod, a preto som s ľahkým úsmevom dával zetko. Svetlinke som uveril (slniečko ľahko presvitalo) vzdialenostne aj smerovo. Posledné stanovisko sa odvíjalo od predošlej svetlinky, ak bola predošlá správna, tak aj druhá musí byť správna. Koniec a dostavuje sa veľmi dobrý pocit, trochu skazený zbytočnou chybou na zráziku. Výsledky potešia ešte viac, že to bude tak dobré som nečakal. Škoda tých 45 sekúnd, mohol som poraziť brata 🙂
Čo povedať na záver. S odstupom času to hodnotím ako vydarené preteky. Takže ďakujem a teším sa na budúci rok.