Prvými tohtoročnými pretekmi v presnej orientácii sa stali preteky Mrazivé TempO. Už máme celkom dobré skúsenosti s návštevou Prahy na otočku a Majstrovstvá Európy sa nezadržateľne blížia, tak sme sa rozhodli, že si pôjdeme skúsiť pripísať nejaké body do českého rebríčka a trocha potrénovať. Ráno (4:45) ako prvý vyrážam pozbierať náš malý tím – mňa, Šimona, Janka a jeho polovičku Zuzanu. Na mieste sme medzi prvými, pretože Janko sľúbil pomoc pri meraní a chce si otestovať meranie aj pre naše preteky Európskeho pohára v máji. Čaká nás relatívne dosť jednoduché TempO, kde rozhodovala hlavne rýchlosť. Nepodarilo sa nám to úplne bez chýb (ja – 2, Janko – 3, Šimon – 7 a Zuzka – 10) a tak sa musíme uspokojiť len s 2, 3, 7 a 18 miestom v absolútnom poradí. Na najlepší výsledok nám chýbalo len 1 respektíve 12 sekúnd. Tu je krásne vidieť, že táto disciplína je stavaná hlavne na mladých kde nás o víťazstvo pripravil talentovaný štrnásťročný Daniel Locker. Veľmi nádejne vyzerali aj časy Šimona Mižúra (najrýchlejší čistý čas rozhodovania), kde po znížení počtu chýb nás tiež čaká veľký potenciál.
Janko sa venoval meraniu a tak so Šimonom využívame čas aby sme sa zúčastnili Pražskej Zimnej ligy. Na úvod nás čakal skorelauf v parku kde sa cvakalo do papierových preukazov.
Nasleduje ďalšia časť v divočine (príznačný názov mapy) kde so Šimonom na prvej kontrole chvíľu bezradne stojíme. Potom si spomenieme, že nás nečakajú lampióny, ale červené fáborky s voskovkami. Stačí sa len pozrieť dole a máme prvú kontrolu. Potom si užívame zmes sídliska, pichľavého malinčia, húštin rôznej priechodnosti, výsypiek, rozbahnených ciest a občas aj trávičky. Šimonovi ukáže GPS nabehaných viac ako 7 kilometrov a preto niet divu, že sa môj čas blíži k hodine. Na Slovensku by sme počuli asi veľa frflania na tento formát, ale osobne to hodnotím ako veľmi pekný tréning. V celkovom hodnotení, kde sa okrem začiatočníkov bežala len jedna trať pre všetkých, dosiahol Šimon pekné 14 miesto (čas 42:49) so stratou necelých troch minút na víťaza. Ja som bol spokojný so 70 miestom a stratou niečo nad 16 minút.
Na druhý deň sme si ešte zabehali na oblastnom rebríčku západnej oblasti v Budmericiach, kde to bolo len o trochu kratšie a tých pichľavých húštin sme si tiež trochu užili.
