Začiatok sezóny sme sa rozhodli otvoriť na pretekoch Lipica Open 2015 v Slovinsku. Bývali sme priamo v priestoroch kde chovajú známe kone Lipiciani. Teda nie s koňmi, ale v blízkom hoteli s takýmto pekným výhľadom:
Už dlho som si poriadne nezabehal v ťažkých terénoch a táto výzva už ma dlhodobo lákala. Nakoniec sa nám podarilo spojiť nominačné preteky v Presnej Orientácii a účasťou na prvých dvoch etapách. Už samotný tréning ukázal, že čierna farba v mape prakticky kvôli prehladnosti nie je a biela farba znamená menej kamenitý podklad a akýkoľvek náznak čiernej zas drsné množstvo kameňov. Mapa bola skvelá a pekne kamenistá:
Trochu svietili kontroly do diaľky, ale aj tak sa k nim bolo treba poctivo domapovať (okrem prvej kontroly, kde sme boli 1 m od nej a stále nebola vidno J). Po príchode na zhromaždisko som si preventívne hneď zatejpoval kotník aby som tento víkend prežil. Štartovali sme hneď na začiatku aby sme stíhali poobedňajší TrailO a tak po krátkom obzretí behacích vecí vyrážame na štart. Čakám na Jelku a tak nakoniec musím v pretekárskom tempe bežať až na štart a do koridoru vchádzam presne v mojej minúte, ale riadne zničený. Radšej hneď od štartu využívam malú obiehačku a získavam malý náskok na najväčšieho konkurenta Mariána. Po rokoch sa v lese nenudím a neustále musím udržovať kontakt s mapou. Trochu mi je ľúto, že je v lese toľko kamenných múrikov – dosť pomáhali pri strate kontaktu s mapou. Mohlo to byť ešte drsnejšie. Postupne zvyšujem náskok na Mariána, ale len do polovice trate kým mi stačia sily. Potom mi už začínajú dochádzať a na konci trate ľutujem, že som musel bežať na štart. Tesne pred koncom ma virtuálne predbieha a pekný skalp zostal nepokorený. Najkrajší postup bol asi na 10 kontrolu odkiaľ to začalo byť pekne kamenisté a najrýchlejšie to bolo po vrcholoch asi pol metra až meter vysokých škrapov. Pri dohľadávkach som nerobil žiadne chyby, akurát na 11 to chcelo obiehať po ceste a na 15 naopak to už neobiehať . Môj fyzicky slabý výkon s časom 51:22 stačil na 11 miesto, deviaty Marián (49:49) mi nakoniec dal pár minút a na víťaza (41:26) strácam 10 minút.
Poobede sa presúvame do Poviru, kde začína prvý pretek sezóny disciplínou PreO.
Krasový terén sľuboval ťažké preteky a tak po úvodnom zvítaní ihneď vyrážame na trať. Prvú polovičku som sa neskutočne trápil a chvíľu som mal aj strach či stihnem časový limit. Nakoniec bola relatívne ľahká, len sme sa tam všetci snažili nájsť nejaký neexistujúci problém. Pri 3m Zero tolerancii som musel uznať, že staviteľ sa snažil postaviť korektné preteky aj keď som dosť napäto čakal na riešenia. Akurát vozíčkari sa tam dosť vytrápili a ani viditeľnosť pre nich nebola najlepšia. Najviac mi asi dala zabrať prvá kontrola „koniec cestičky“ kdesi stratenej vysoko vo strmom svahu. Nenašiel som tam žiadne relevantné potvrdenie, že je to Zero a vzdialenosť približne sedela. Dávam teda na rozdiel od Janka správne písmeno „C“. Ešte váham nad 7 kontrolou, predsa len okraje toho žltého fľaku boli trochu nejasné. Najväčšia drsnosť dňa bola 9 kontrola, kde nikto nemal šancu vidieť poriadne do toho lesa až na kôpku. Z východu mi to vychádzalo trocha mimo a zo Severu stromy vadili vo výhľade na okolie kontroly. Plus mínus to bolo správne a keby som bol staviťeľ trate tak na Zero nemám odvahu. Spomínam si na nejakú poučku o ďalekých kontrolách a cvikám správne „A“.Naopak asi najkrajšia je 13kontrola – zrázik v závrte. Kameňov a zrázov je tam neúrekom, takže prichádza na rad generalizácia terénu čo mi ide ako mapárovi asi najlepšie. Zvyšok trate je podobný a zlepšuje mi náladu a istotu v moje schopnosti. Prvý krát v živote dávam plný počet bodov. K dokonalosti výsledku však chýba prvá časová kontrola. Za vysokým múrikom je kôpka ktorá nie je vidieť a len podľa výšky lampiónu hádame či je na nej, alebo vedľa. Pretože ako obvykle často nečítam popisy uniká mi základná myšlienka, že to má byť päta a preto dolu vedľa kôpky. Dnešný výkon stačí na druhé miesto keď prehrávam pri plnom počte bodov len o časovú kontrolu. Vyhral Marco Giovannini, tretí bol Evio Cereser. Janko s jednou chybou je piaty, Marián má síce tiež iba jednu chybu len kazí časové kontroly a to ho posúva na 11 miesto.
Večer si ideme s našimo polovičkami konečne oddýchnuť a vychutnať západ slnka nad morom do Triestu.
Druhú etapu (klasická trať) nakoniec s Jelkou vypúšťame (s mojím boľavým chrbtom by som to nedal) a radšej si robíme spoločný mapový tréning počas pretekov. Terény sú nadherné a neviem si predstaviť na Slovensku pustiť pretekárov do takého terénu. Miestami nebezpečné vysoké zrázy, neskutočne množstvo kameňov, terénnych tvarov a veľa volieb postupov – proste budúci rok ideme rovno na všetkých 5 etáp.
Poobede prichádza moja obľúbená disciplína Tempo
Začínam s jednou chybou, kde pár stotín po odpovedi viem, že som chcel odpovedať niečo iné – prvá chyba. Najmenej jedna až dve kontroly boli dosť o intuícii. Druhé stanovište bolo ukážkou ako sa dá na jednom členitom údolíčku postaviť 5 úloh. S prehľadom bez chyby. Tretie stanovište bolo hlavne o tom kto si ako zapamätal situáciu z predošlého dňa. To údolíčko sa mi už zdalo dosť na hrane a keby mi povedali, že to má byť opačne vôbec by som nenamietal. Štvorka je veľmi pekná a nechávam sa tu nachytať na odhade vzdialenosti v dôsledku čoho nasleduje dvojchyba. Keď sme sa boli po pretekoch prejsť a vysvetlovať Silvii ako to bolo myslené celkom ma to prekvapilo ako som sa nechal nachytať.
Na pätke mám opäť dve chyby, aj keď tá prvá sa mi moc nepáčila. Riešiť taký nejasný a dlhý vnutorný oblúk múrika sa mi nezdalo celko fér. Malo sa to riešiť podľa toho lesíka, ale ten som našiel až dávno po pretekoch. Zato ten falošný zrázik bol nádherný. Až pri odchode som si všimol ako som posunutý.
Šieste stanovisko bol obľubený závrt s množstvom kameňou. Mám tu jednu chybu a to len kvôli tomu ako som si s predošlého dňa zle zapamätal kde je koniec múrika. Nasleduje relatívne jednoduchý posledný zhluk kontrol kde bolo treba len dohľadať správne objekty.
Šesť chýb bolo aj na mňa dosť a tak sa musím uspokojiť s druhým miestom za taliansko slovinským pretekárom Marko Giovannini. Teší ma, že som aspoň porazil špecialistu na TempO maďara Zoltána Mihácziho. Janko s 8 chybami končí na 7 mieste. Silvia sa v ťažkom teréne trochu vytrápila. Na jej obranu však musím povedať, že nezvykle sa na kontrolách nesedelo, ale stálo.
Celkovo to vychádza na druhé miesto (Janko piaty). Pekné výsledky na začiatok sezóny akurát vnútorne nie som celkom spokojný. Najviac však teší zníženie náskoku v bratovražednom súboji o lepšie umiestnenia. Bol to pekný víkend a určite sa sem oplatí prísť aj na budúce.
Ešte odkaz na výsledky v TrailO a stránku pretekov v orienačnom behu Lipica Open kde nájdete aj mapy obidvoch kategórií Elita zo všetkých etáp.